ryža -e ž.
1. obilnina s červenkastým splošteným zrnom, bot. Oryza: pestovať r-u
2. jej lúpané zrno použ. ako potravina: variť r-u, mäso s r-ou;
ryžový príd.: r-é zrno, r-é polia; r. nákyp, odvar
ryža ryže ž.
ryža -e ž. ‹n < l < g < irán›
1. tropická obilnina rodu Oryza s hrdzavožltými zrnami
2. jej (lúpané) zrná, obilky
3. čo pripomína ryžu 2: kuch. pečeňová r. závarka z prelisovanej pečene;
ryžový príd.
1. k ryža: r-é pole
2. vyrobený, pripravený z ryže 2, 1: r. škrob; – r-á kefa
ryža, -e ž.
1. obilnatá rastlina: pestovať r-u, siať r-u; bot. r. siata (Oryza sativa);
2. zrná tejto rastliny: sklená r, lúpaná r., polievka s r-ou;
1. rastúci na ryži: r-é klasy, r-é zrno;
2. robený z ryže: r. škrob, r-á múka, r-á polievka, r. odvar, r. nákyp; r-á metla, r-á kefa;
3. osiaty ryžou: r-é polia
ryža [ry-, raj-] ž lat bot ryža siata Oryza sativa: oryza: ryže (DQ 1629); rize na kassu 10 den (DUBNICA n. V. 1734); -ový príd: ptisanarium orizae: ryssowá kassa (KS 1763) L. r-á hubka bot trúdnik lekársky Fomes officinalis: agarici aneb rižoweg hubky 1 quintlik (RT 17. st)