rvať, rve, rvú nedok. kniž.
1. (čo) trhať, ničiť: Zasadiť chcem zrno, nech more má čo rvať. (Smrek); pren. Smrť visela nad nami, rvúc ruže v mladom líci (Lajč.) líca nadobúdali bledú, chorobnú farbu. Ruky do krvi sme (si) rvali (Jil.) driapali, škriabali, rozrývali.
2. (čo komu) násilím brať: Reč nám rvali. (Vaj.);
dok. k 1 rozorvať, k 1, 2 vyrvať, urvať, odorvať
|| rvať sa zápasiť, biť sa, ruvať sa: Drhnúť a rvať sa so zemou. (Jil.); pren. Rvala sa naspäť duša k svojmu koreňu (Škult.) celou bytosťou túžil po svojej vlasti;
dok. porvať sa
rvať ndk čes koho (za čo) biť, trhať niekoho (za vlasy): poczal rwathy za wlasy pachole moye (P. BYSTRICA 1562); Balass Magier pacholka gegych Simonka beze wsseg slussneg pričiny rwal, po hlawe byl y pokrwawyl (S. ĽUPČA 1616); r. sa s kým zápasiť, biť sa, ruvať sa s niekým: aby se jeden každy tovaryss pocztive a radne zachoval a aby se any nervaly, any laly vespolek (CA 1556 E); Daniel Sochor skočil na Matthege Strnisku a s njm se rwal (RUŽOMBEROK 1598); hned se chytily, rwaly (SENICA 1730)