ruvať ruve ruvú/ruvajú ruvaj! ruval ruvajúc ruvajúci ruvaný ruvanie nedok.
ruvať sa ruve sa ruvú sa/ruvajú sa ruvaj sa! ruval sa ruvajúc sa ruvajúci sa ruvanie sa, ruť sa ruje sa rujú sa ruj sa! rul sa rujúc sa rujúci sa rutie sa nedok.
biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať sa • ruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruť • mlátiť sa • tĺcť sa • otĺkať sa • expr.: sekať sa • hlušiť sa • klbčiť sa • chlpčiť sa • prať sa • hovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujú • hovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sa • zried. marasiť sa (Tatarka) • expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia
2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe) • hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom) • kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia
3. p. bojovať 1, 2
bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasť • zápasiť: zápasiť, biť sa s presilou • kniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom boji • kniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcom • sekať sa • rúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvi • zastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľom • zastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujú • zried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajú • fraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstvá • expr.: ruvať sa • ruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty
2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť boj • biť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miesta • zápasiť • boriť sa • kniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkami • kniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať sa • expr.: ruvať sa • ruť sa
ruvať sa p. bojovať 1, 2, biť sa 1
zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho • mať záujem • hovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodárenia • stáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujíma • expr.: trhať sa • ruť sa • ruvať sa • biť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvú • expr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom aute • byť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil
ruvať sa i ruť sa, ruje sa, rujú sa i ruve sa, ruvú sa, ruval sa, rozk. ruj sa nedok. prudko sa s niekým, s niečím potýkať, zápasiť, biť sa: Rujete sa ani hyeny. (Jégé) S medveďom som sa ruval. (Pláv.);
pren. expr. v úsilí o niečo premáhať, prekonávať ťažkosti, usilovať sa, biť sa o niečo: r. sa so životom (Mráz); r. sa s prekážkami (Stod.); r. sa so svetom (Tat.); r. sa o miesto (Kuk.); r. sa o kus chleba (Jil.); r. sa o ženskú (Taj.); r. sa pre ženu (Fig.); r. sa pre rozkoše (Fig.)
|| ruvať i ruť kniž. (koho, čo) trápiť, moriť, ničiť: Muky rujú jeho dušu. (Jégé) Ruve ho láska. (Bod.)
ruť sa p. ruvať, ruvať sa
ruvať ndk koho biť, mlátiť niekoho: wye-ly swedek, widel-ly, že w ten gisty čas pan služnodworsky k opleczku pany Eördög Janosstinmu neczahal, než kdiž Geho Milosty do wlasou rukamy sa mala a geho ruwatj chtela, ruku geg odhodil (LACLAVÁ 1718); pan Jeszenszky instansa wizdwihnutima hore rukama za wlasy ruwaty chtel (MARTIN 1731); item Zoffjj Sliuka, že tež chodila ruwat Michala, nasudilo se w trlici 20 lopat (BOCA 1770); r. sa, ruť sa s kým, pre koho zápasiť, biť sa s niekým, pre niekoho: kdy se walaski psi dolngeho magera z gazdowimi ruwali, gjch ten woliar wodu oblial (TURIEC 1757); vespolek sa vždy milujte, nebite sa, len sa rujte (PV 18. st); nebylo hostiny, kde by mna nezvali, pre mna sa častokrát za vlasy rúvali (ASL 18. st); (korheli) sa pry tancoch pre fragerki a tanečnice bigu, rugu (MiK 18. st) F. r. sa ako psi surovo: (všetci) tuto se pak bygeme a gako psy rugeme (PoP 1723-24)