Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sss ssj hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ruvať sa ‑ve ‑vú ‑vaj! ‑val, ruť sa ruje rujú ruj! rul nedok.

ruvať ruve ruvú/ruvajú ruvaj! ruval ruvajúc ruvajúci ruvaný ruvanie nedok.


ruvať sa ruve sa ruvú sa/ruvajú sa ruvaj sa! ruval sa ruvajúc sa ruvajúci sa ruvanie sa, ruť sa ruje sa rujú sa ruj sa! rul sa rujúc sa rujúci sa rutie sa nedok.

biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať saruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť satĺcť saotĺkať saexpr.: sekať sahlušiť saklbčiť sachlpčiť saprať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

3. p. bojovať 1, 2


bojovať 1. zvádzať boj, bitku (najmä vo vojenskom, príp. športovom zmysle) • biť sa: naši otcovia bojovali, bili sa za vlasťzápasiť: zápasiť, biť sa s presiloukniž. zápoliť: zápoliť v tvrdom bojikniž. brojiť (stavať sa na odpor): brojiť proti násiliu, proti zradcomsekať sarúbať sa (bojovať so sečnými zbraňami): sekali sa, rúbali sa do krvizastaráv. potýkať sa: potýkať sa s nepriateľomzastar. probovať sa: dvaja sa s ním probujúzried. porážať sa: kmene sa medzi sebou porážajúfraz. merať si sily: na ihrisku si merajú sily dve najlepšie mužstváexpr.: ruvať saruť sa: rujú sa medzi sebou ako dva kohúty

2. usilovať sa niečo vydobyť, niečo dosiahnuť • viesť bojbiť sa: bojujú, vedú boj, bijú sa za lepšie miestazápasiťboriť sakniž. borcovať sa: zápasiť, boriť sa s prekážkamikniž. harcovať (za niečo) • hovor. pasovať saexpr.: ruvať saruť sa


ruvať sa p. bojovať 1, 2, biť sa 1


zaujímať sa prejavovať záujem o niečo, o niekoho • mať záujemhovor. interesovať sa: zaujímať sa, mať záujem o nové spôsoby hospodáreniastáť (o niečo): už o to nestojím, už ma to nezaujímaexpr.: trhať saruť saruvať sabiť sa (prejavovať veľmi veľký záujem): mládenci sa o ňu trhajú, rujú, ruvúexpr. poškuľovať (nepriamo, nenápadne sa zaujímať o niečo): poškuľuje po novom autebyť zvedavý (zaujímať sa o výsledok niečoho): sú zvedaví, ako sa zápas skončil

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ruvať sa i ruť sa, ruje sa, rujú sa i ruve sa, ruvú sa, ruval sa, rozk. ruj sa nedok. prudko sa s niekým, s niečím potýkať, zápasiť, biť sa: Rujete sa ani hyeny. (Jégé) S medveďom som sa ruval. (Pláv.);

pren. expr. v úsilí o niečo premáhať, prekonávať ťažkosti, usilovať sa, biť sa o niečo: r. sa so životom (Mráz); r. sa s prekážkami (Stod.); r. sa so svetom (Tat.); r. sa o miesto (Kuk.); r. sa o kus chleba (Jil.); r. sa o ženskú (Taj.); r. sa pre ženu (Fig.); r. sa pre rozkoše (Fig.)

|| ruvať i ruť kniž. (koho, čo) trápiť, moriť, ničiť: Muky rujú jeho dušu. (Jégé) Ruve ho láska. (Bod.)

ruť sa p. ruvať, ruvať sa


ruvať ndk koho biť, mlátiť niekoho: wye-ly swedek, widel-ly, že w ten gisty čas pan služnodworsky k opleczku pany Eördög Janosstinmu neczahal, než kdiž Geho Milosty do wlasou rukamy sa mala a geho ruwatj chtela, ruku geg odhodil (LACLAVÁ 1718); pan Jeszenszky instansa wizdwihnutima hore rukama za wlasy ruwaty chtel (MARTIN 1731); item Zoffjj Sliuka, že tež chodila ruwat Michala, nasudilo se w trlici 20 lopat (BOCA 1770); r. sa, ruť sa s kým, pre koho zápasiť, biť sa s niekým, pre niekoho: kdy se walaski psi dolngeho magera z gazdowimi ruwali, gjch ten woliar wodu oblial (TURIEC 1757); vespolek sa vždy milujte, nebite sa, len sa rujte (PV 18. st); nebylo hostiny, kde by mna nezvali, pre mna sa častokrát za vlasy rúvali (ASL 18. st); (korheli) sa pry tancoch pre fragerki a tanečnice bigu, rugu (MiK 18. st)
F. r. sa ako psi surovo: (všetci) tuto se pak bygeme a gako psy rugeme (PoP 1723-24)

ruwať_1 ruwať ruwať_2 ruwať

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu