rukoväť -i ž.
1. časť predmetu, za ktorú ho držíme, držadlo, rúčka: r. meča, dáždnika
2. kniž. príručka (význ. 1): r. slovenskej literatúry;
rukoviatka -y -tok ž. zdrob. k 1
rukoväť -ti -tí ž.
držadlo prostriedok, súčiastka na držanie • držiak: kovové držadlo, kovový držiak lampy • rúčka: rúčka kufra • rukoväť: rukoväť meča • ucho: hrniec s uchami • črienka: vykladaná črienka noža • porisko • toporisko (dlhšie držadlo pracovného náčinia): porisko, toporisko sekery, lopaty • zried. topor: topor sa dolámal • kosisko (držadlo kosy): nabiť kosu na kosisko • odb.: násada • násadka (žrď, žŕdka na držanie nástroja)
príručka 1. prehľadne a prístupne napísaná kniha zhŕňajúca poznatky z istého vedného odboru • rukoväť: príručka, rukoväť slovenskej literatúry • vademékum (vrecková príručka): vademékum praktického lekára
2. p. knižnica 1
rukoväť 1. p. držadlo 2. p. príručka 1
rukoväť, -ti ž.
1. časť predmetu, za ktorú berieme predmet do ruky, držadlo, rúčka: r. noža, r. palice, r. dáždnika, r. vesla, r. meča, r. revolvera;
2. študijná pomôcka, príručka: r. dejín slovenskej literatúry, Czambalova Rukoväť spisovnej reči slovenskej;
rukoviatka, -y, -tok ž. zdrob. expr. k 1
rukoväť [-vä-, -ve-, -va-] ž/m časť predmetu, za ktorú ho možno držať, držadlo, rúčka: gednu ruku sem paloss uchitil za rukowed a druhu w polj (KRUPINA 1643); rukovyad železna 1 (DUBNICA n. V. 1720); kowačsowy od letarnj, ktery spraowal rukowace zelezne, dano d 5 (ŽILINA 1732); rukowat striberna s paliczou (PUKANEC 1776); gistegssy z gednu hlatku a okruchlu s kratkim rukowetem sporadanu desku sebe poslužiss (WL 1789); manubrium: rukowet (LD 18. st); wzal gednu ssablu bez nezohnuteho scelka rukowetu (Kur 18. st); rukoviatka [-va-, -ve-] ž dem: geden meč ze stribrnou rukowatkou ukradel (PONIKY 1786); manubriolum: rukowetka (LD 18. st)