ruka ž
1. ľudská horná končatina; jej časť od zápästia s prstami slúžiaca na prácu: mandaly na ruky djemantowe (s. l. 1625); Kohudka witrhla gey (neveste) hrncžok z ruku (KRUPINA 17. st); chiragra: suché lámani w rukách; gypsatissimae manus: pekné bylé ruki (KS 1763); zbroj sem do ruky vzal, abych lapajících mne rychle rozehnal (ASL 1781); Pane, tebe trstinu namjsto králowskég palici do ruku dáwali (BlR 18. st);
x. pren (Božská) r., r. Pána, Božie r-y viera v Boha, Boh, Ježiš Kristus: sama wira gest yakoby ruka, kterow se Pan K. a geho dobrodeni dosahuge (TC 1631); proti Panu Bohu nerepcite, nanho se nehniewagte, než pomstu tu wdiačne z rukuw Bozich prigimagte; smilugte se nad namy aspoň wy, pratele nassy, nebo ruka Panie priliss tiasska nas dotkla se (KT 1753); zagiste Boská potrebná gest ruka ku powstaweny lidského tak zmareného pokoleny (PT 1778); železná/pevná/tvrdá r. prísna disciplína, poslušnosť: ferrea manus: ruka zelezna; calossa dextra: pewná, twrdá ruka (KS 1763); silná r. prejav veľkej fyzickej sily: fortis manu: sylneg rukj (KS 1763); ozbrojená, zbrojná r. so zbraňou: kdy Pallo Hlawaty do swogho domu yssiel, Swyatkowya na geho dom z druky a zbrognou rukou behaly (KRUPINA 1683); Jeho Jasnost cisarsko-kralouska milostive rozkazala vyplnit vrchnosti stoličnej rozkazy, odporujicich ozbrojenou rukou a mocou vojenskou k potrebnej poslušnosti pritiachnut a skrotit (D. KUBÍN 1786 DPB); hojná r. prejav štedrosti: liberalis: ssťedry, hógnoruky, hógneg rukj (KS 1763); prázdna r. kto nič neprináša: manus sterilis: prazná ruka, která dar nenese (KS 1763); dlhé/kradlivé/smolové r-y kt. kradnú, zlodejské: lidé chitlawi, z dluhimi rukami gsu mnozi nesprawedliwi pani, kteri na statki druhich czihagu (MS 1758); furaces manus: kradliwé ruky (KS 1763); negakímu pánu w takém zhromažďeňú, kďe gedni ag ze smolowími rukámi bili, uhinúl mešec s penízmi (BU 1795)
L. r. božia med mozgová porážka: apoplexia: o šlakowem poraženj aneb když se ruka božj dotkne (HT 1760); sideratio: sslakem porazeni, zmrtweni ťela, ruka božj (KS 1763)
F. pri r-e poruke, naporúdzi: promtu: pri ruce (KS 1763); na pravú r-u, po pravej r-e, z pravej r-y napravo, doprava, sprava: kdy som yssel s Trencžyna mesta czez most domow, techdy na prawu ruku boly zahrady (TRENČÍN 1613); dexter: po prawég straňe, po prawég ruce; ab dextra: s prawég ruki (KS 1763); spoločnou r-ou s rovnakým podielom pre všetkých účastníkov, spoločne: Jan Kolar swymy siny y take z bratnimy siny spolecnu ruku kupyly su od Yana Mazurky duom (P. ĽUPČA 1579); (s) prázdnymi r-ami bez majetku, bez peňazí, bez prostriedkov: kdyby sme ten plat meli dat, museli by sme všetko predat a o ničem zostat a zatym rukami praznyma z pribytkov našich ven z gruntov po dobrych ludoch po žebrani jiti (STAŠKOV 1671 LP); Buch jest svedkom našim, že dokonani tohože trapeni jinšiho neočekavame krom žebrotu, žalost a s praznymi rukami všeckeho zanechani (M. S. JÁN 17. st); z r-y do r-y, z rúk do rúk priamo, osobne: traditio: z ruki do ruki oddané lidské umeni (KS 1763); po samích klášterech ma z rúk do rúk odevzdávali (BR 1785); r-ami i nohami za každú cenu; zubami-nechtami: summa ambitione: rukama y nohama, nechty y zuby, neb obuma rukama (WU 1750); byť pri čích r-ách byť vlastníctvom, majetkom niekoho: ližice striberne su pry mogich rukach (PUKANEC 1782); byť v čích r-ách byť v moci niekoho, ovládať niečo: Sigoť do tretího dne v mých rukú bude (ASL 1684/ 1705); nad hréchom, peklom, nad smerzu más motz, v tvich rokoch jeszt kásdá motz (HPS 1752); mať v r-ách, medzi r-ami, pred r-ami čo (obyč. peniaze) vlastniť niečo: czo sem malo penez mel mecžy rukamy, to se potrowilo (BREZANY 1595); rozkaz mel, aby ne s prowentu, ale s osohu, ktery z tech penez, ktere pred rukamy mel, prowesty mohel (TRENČÍN 1640); z wyneg palenky mal korunu w rukach od hostyny do Božyeho narozenya fl 30 d 68 (ŠTÍTNIK 1683); mať v r-ách koho starať sa o niekoho: on wssecky ditky w rukach swych ma (AgS 1708); dať v r-y komu, dávať k r-ám komu čo do vlastníctva: dalo práwo winicu rodine Hankoweg w ruky (BÁTOVCE 1606); statok pana Gyurki Gasparoweg manzelce, pani Palassti Žoffigi hnedki k rukam se dawa (KRUPINA 1633); oddať, odovzdať k r-ám, do (láskavých) rúk čo osobne: ze zahrady owočga nacim posuszit a k rukam mogim odewzdat y z wlaskymy orechy (M. KAMEŇ 1713); čy by kolwek statek pre neopatrnost pastyerowu wo zbožy se nassyel a welyku škodu by urobyl, takowy statok ma se zagat a p. directorowy k rukam oddat (LIPTOV 1716); opowažil gsem se poniženú mú instantiu Gegy Oswicenosti do rúk laskawich odewzdati (s. l. 18. st); dať na r-u, k r-e, položiť do rúk peniaze vyplatiť v hotovosti: komu ty penieze k werney rucze daty? (ŽK 1454); pri werbowani dal sem gim (hajdúchom) na ruku po pol ctwrtu zlatom drobnom (LEŽIACHOV 1741); tich sto zlaty nestazugte sy polozity pretitulovanemu panu sluznodvorszkemu do ruku (HLOHOVEC 1743); prijať k r-ám čo osobne prevziať niečo: z rib prigal se k rukam ssczucziek desat (ŽILINA 1700-02); odňať od rúk, vziať z rúk čo zbaviť vlastníctva al. možnosti užívania: (milostivý pán) pre naš nektery vystupek z prchlivosti hnevu sveho takovu zem nam od ruku odnial (L. ROVNE 1746 LP); kdibich tenže kapital y z interesom vyplatit nechczela aneb nemohla, slawna kapitula takowy statek slobodnye naspatek z ruku mich a mogich potomkuw wzala (NITRA 1755-57); mať na r-e, pri r-ách čo mať niečo poruke, naporúdzi, pripravené: baba ma pri rukach nasledugjcy mast mjti (HT 1760); pre s. vojsko kralovske na ruce seno vždy hotove miti musime (NÁVOJOVCE 18. st LP); dať, podať r-u na to; dať r-y komu sľúbiť niečo, zaručiť sa za niečo: lotr ruku na to dal, že wam wssetzko chte nawratity (Č. KAMEŇ 1561); jak ste swu ruku na to podaly, zadam od Uassei Milosty, az bi ste mi to malo daly, nebo mi gest potreba (H. BEŇADIK 1615); pred osobamj niže psanymj dawše nam rucze obe strankj, že czokolwek za sprawedliwe bitj uzname, na to obidwe strankj pristanu (BOBROVNÍK 1692); dať r-u komu, dať si ruky sľúbiť (si) manželstvo (niekomu): Marina ruku dala Michalowy do buduciho manželstwa (JELŠAVA 1688); dagte sobe ruce a mluw ty nayprweg za mnu takto: Pogimam sobe N. N. za prawu a wernu manzelku (AgS 1708); pojať za r-u koho vziať si za manželku niekoho: Siládi Mihal tú krásnú pannu tureckého cisáre za ruku jest pojal (ASL 1560/ 1603-04); (vy)zdvihnúť r-u na koho, pozdvihnúť r-u na koho, proti komu, vztiahnuť r-u jeden na druhého, vytiahnuť r-u na koho snažiť sa niekomu ublížiť, udrieť, zraniť al. zabiť niekoho, zaútočiť proti niekomu; ublížiť niekomu: neuznawam tebe za syna y nechcem te znat preto, ze sy ruku swogu wizdwihnul na mne (PREŠOV 1666); pritreffilo sa, že dwa klerykowe upadly do hrjchu, totižto geden na druheho ruku wstáhel, takže sa pobyly (ŽA 1732); yá pozdwjhnem ruku mú proty nym (národom) (KB 1756); kdo by kolwek ruku na wartu zdwihnul, ten ma swug žiwot stratjt (VoP 1760); intentare alicui manum: na někoho ruku wytahnúti (KS 1763); slyssite wj nedbanlywi rodičowe, na čo wasse powolkowanj prywada dietkj, na ktere anj rukj nechcete pozdwihnuty, kdiž nečo prewinugu (MiK 18. st); (z)dvíhať, vyzdvihovať r-y do neba, ku komu; spínať hore r-y vzývať Boha (príslušným gestikulovaním): kedi já tze serdetsnye vzivám, i mojo ruki k tebe dzvihám (DŽ 1752); manus supinas in coelum tendere: ruki do neba zdwjhati (KS 1763); lide wsseci strachem porazeni ruce do nebe wizdwihowali a o spomoženi hlasmi žalostiwimi ku Panu Bohu wolali (SQ 1781); otiecz hore ruky spinal (PUKANEC 18. st); lámať r-y, lomiť r-ami, zalamovať r-y za hlavu prejavovať svoje veľké zúfalstvo, hrôzu, zdesenie: zweda o mne M. S., prissel ke mne a počal rukama lomit (TRENČÍN 1614); lámala matka swé ruce, když wiďela Syna w ťežké nuze (CC 1655); otec a matka synačka gedneho když skrze smrt časnu stracugu, ruce za hlawu zalamugu, wlasi gsi na hlawe skubagu (MS 1749); zložiť r-y
a. (pri modlitbe) vyjadriť svoju pobožnosť (príslušným gestom): gak se pred knězem spowedat budess? Kleknem, prežehnam se, zložjm ruce a hned tak začnem (KW 1775); telesni pokorne se nemodli, gakoby to babske bilo ruky zložiti (SS 18. st)
b. oddýchnuť si: lenochu, maličko pospiss, maličko zdrimess, maličko složiss ruce, aby poležel (COB 17. st); hroziť s r-ou vyhrážať sa: silentia iubere dextra: z ruku hroziti, aby mlčalj (KS 1763); plesať/plieskať (obidvoma) r-ami tešiť sa, radovať sa, dávať najavo (príslušnou gestikuláciou) svoju radosť, oslavu, velebenie: plaudo: radugem se, plesám, rukama pléskám (KS 1763); gavalíri obidvema rukámi boki své bili podepreli, boki opusťíc, obidvema rukámi plískali a hlasňe volali: Brávo! Brávo! (BR 1785); wssecky narodj plesagte rukama (BlR 18. st); bozkávať r-y, nohy komu prejavovať pokoru a úctu voči vrchnosti: my ubohi bidni a velmi mizerni obyvatele dediny krušetnickej, k noham padajice, ruky, nohy boskavajice Vašej Osvicenej Velkomožnosti, ponižene a pokorne prosime, aby naše bidy a trapeni račili prijat a vyslyšat (KRUŠETNICA 1776 LP); podať, podávať (pomocnú/milosrdnú/dobrotivú) r-u komu, držať láskavú r-u nad kým, vziať pod svoju r-u koho pomôcť, pomáhať niekomu, chrániť, ochraňovať niekoho, nenechať, nenechávať ho trpieť: toto gest ma wule poslednj, aby Gjch Milosthy panj nad manželku mu a ditkamy laskawu ruku a ochranu drzely (ŽILINA 1651); hor držitelom, který neyponjženěgssý vtočisstě k nám weznu, pomocnu ruku podati chceme (PH 1770); Martinianus biwsse zawssdy ku pomoczy bydnim náchilny, w nebezpečenstvwy postawenég ruku podal (PeP 1770); mladencj, gest tu geden wiucsenec, žada s was nektereho, abi geho pod swu ruku wzal (TRENČÍN 1781); Otče dobrotiwy, blúdného poprawug, upádágycymu ruku dobrotiwú podáwag, guž mna z blata kwásnic wyzdwihag (BlR 18. st); duffag, že ti ruku swu mylosrdnu poda Boh (CDu 18. st); Gežjš mi ruky podáwá, Gežjš, kterýž mně spasy sám (Pie 18. st); držať r-u nad čím usmerňovať, viesť, riadiť niečo: prosime Gich Milosty panuw, aby ruku nad nassim poradkom račily držety (TRENČÍN 1709); prichádzať pod r-u náhodne sa vyskytovať: kosec wssecko stina, čo prychadza w koseni pod ruku (GŠ 1758); práca pôjde od ruky dobre, rýchlo: predce ale tato praca tim neskorssy od ruky pogde, čim delssy odalena bude (WL 1789); byť v dobrých r-ách byť v bezpečí, v opatere, v starostlivosti: chodte sy ho (prsteň) tam pitat, kde ge w dobrich rukach (KRUPINA 1745); odbavovať od rúk čo povrchne vykonávať niečo: pri žatwe mnozi swu powinost ledabilo od ruku odbawugu (ILAVA 1751); čiu r-u dobre potrieť podplatiť niekoho: bohatý otec officíra ruku dobre potrel, abi geho sinowi bil milosťiwý, čo ag pewňe slíbil (BU 1795); nosiť na r-ách koho velebiť, oslavovať niekoho: koho wčéra na rukách nosyli, toho giž dnes zhazugj z uřadu (NSt 1793); zavierať štedré r-y pred kým nedožičiť, nedopriať niekomu niečo: prosime Pane, neodwracugž twary sweg od nas, lidu sweho, aniž zawireg ruky sstedre pred stworenym swym (AgS 1708); prilepiť sa na r-y o kradnutí: wssecko se mu na rucze prylepy (SiN 1678); vztiahnuť r-u, mať dlhé r-y kradnúť: zlodeg, kdy ruku wstahne a cizy wec k sobe pritahuge, sstranek na hrdlo sobe pritahuge (COB 17. st); člowek když má dluhé ruki, bere, čo popadne (GV 1755); mať r-y za ňadrá vstrčené, sedieť so založenými r-ami byť nečinný, zaháľať, lenivieť: deses: lenoch, ležák, zahálčiwý, kterýž ruce za ňádra wstrčené má; desido: s založenimý rukami sedim (WU 1750); vypracovať (mozoľnými) r-ami, vyrobiť (svojimi) r-ami čo vlastnoručne: k našim chalupečkam žadnej živnosti nemame, toliko čo našimi mozolnymi rukama vypracujeme, s toho živi sme (PÚCHOV 1742 LP); Durčow Yakub geden kusek konopista swimy rukami wirobil (H. STRHÁRE 1742); žiť, živiť sa z (bolestnej) práce svojich rúk, živiť sa len r-ami fyzicky, manuálne si zarobiť na svoje živobytie: remeselnyczy z bolestne pracze ruku swych zywyty se obyčeg magu (B. ĎARMOTY 1730); pri ubostwy z wetsseg strani z praci ruku swich žil (FOLKUŠOVÁ 1731); Misso Krcho po zanechani odbitku len rukami sa žiwi (L. JÁN 1785); priložiť r-u k práci, pridať r-u k dielu zúčastniť sa na činnosti, pomôcť, prispieť svojím podielom, svojou účasťou: cžoss osoži mnoho prislibjti a mnoho žádati, málo skutkem činiti, ruku k prácy nepriložiti a nic nedati (SSt 1742); zapotreby gest, aby gste y wy ruku pridali k tomu dilu (ŽP 1788); nemať pero v r-e nevedieť písať: instanska sa wihowarala, že nikdy pera w rucze nemela (s. l. 1775); vyslobodiť z čích rúk koho zachrániť niekoho pred niekým: wysloboď mňa z rúk neprytelúw mych (KB 1757); vyraziť z rúk komu čo, vydlabať/vytrhnúť z čích rúk čo pripraviť niekoho o niečo, zbaviť niekoho niečoho: neusskodj tobe ďabel, dussj twu z ruk spasytele Krysta newytrhne (SP 1696); co fortuna komu dawa, zas mu z ruk wirazy (GV 1755); aliqvid in manu furis reglutinare: ňečo z ruk kradežnjka wydlabati (KS 1763); prísť do rúk komu, (u)padnúť do čích rúk, v čie r-y dostať sa do moci niekoho, byť zajatý niekým: Jeho zacnej dvojctihodnosti pana farare našeho, pana Samuele Chalupky manželka upadnuvši v ruce pohanske, jest prodana moldavskeho knižete jednemu panu (TRENČÍN 1663 RaT); pán Trangoš nepadl kurucom v ruce (ASL 1676); počžkaj czerny djably w tweg matery, pridess my kdesy do ruku (DVORY n. Ž. 1739); on síce skutečňe bil vpadél do rúk nepríteluv, ale šťestlivo aj zuťekal odtúď (BR 1785); poškvrniť r-y (s čou krvou) spôsobiť niečiu smrť: contaminare manus: posskwrniti ruki; imbuere manus caede alicujus: z ňečú krwu ruki posswrniti (!) (KS 1763); zomrieť od katovej r-y byť popravený: ag súďen gest potom a odsúďen, abi od katoweg ruki zemrel (BU 1795); byť ako šiesty prst na r-e byť nadbytočný, byť ako piate koleso na voze: agnatum: nowy úd wysse prirozenosti, gako ssesty prst na ruce (KS 1763); mať dobrú r-u pravú, ale zlú ľavú byť nerozhodný: Cicero widice, žeby Calius cloweka gisteho wiceg ze swu reču žalowal, než-ly branyl, uctiwe rekel: Calius ma dobru ruku prawu, ale zlu lewu (MC 18. st); skade r., skade noha pobehaj: čert wie, skede ruka, skede noha (KRUPINA 1734); nech nevie ľavá r., čo činí pravá konanie dobrých skutkov treba utajiť: ono naučeny Kristowe: Nech newi lewa ruka, čo činy prawa (SJ 18. st); r. r-u umýva/drbe za úsluhu úsluha: manus manum fricat: ruka ruku umjwa (SiN 1678); frico: ruka ruku drbe neb umjwá (WU 1750); kde gest leniwa ruka, hotowa tam bruchu muka (Se 18. st) lenivý človek je odkázaný na hladovanie
2. písmo, rukopis: prwssu protesstatiu sam pan Porubsky Paulus napisal mogim menem, ale my gu kazal prepysat, aby mu ruku nepoznaly (s. l. 1749); chirographum: pjsmo, podpjs wlastnj ruky, wlastna ruka; elegante sane charactere scribis: pěkně pjssess, máss pěkné pjsmo, dobru ruku (WU 1750); na potwrdenj kterej weczj ag pre geho istotu lepsu mogu wlasnu ruku krisem urobenim contract tento potwrczugem (NOVÁKY 1761); literae manuscriptae: swég rukj pjsmo (KS 1763); prišli dva listi, jeden k rodičum, druhý ke mňe cuzú rukú zcela písané okrem podpisu (BR 1785)
3. ukazovateľ údajov na hodinách, ručička: dal sem hodinarowy na robotu, kdy hodini transferowal na druhu wežu a znowu ruky accomodowal (ŽILINA 1714); horarium: ruka aneb rafyka na hodinách (KS 1763); ručička
1. dem k ruka, malá ruka: dextella: prawá ručička (KS 1763); počkajže, moj milý, za malú chvílečku, donesem ti persteň na tvoju ručičku (PV 18. st); to male ditatko začina sa hibat, očami mihat, ručičky rozpinat (SJ 18. st)
2. operadlo: ssést schodúw, po kterých wystupowali na stolici králowskú y dwe ručički z obúch dwúch strán y dwoch lewú stogjcych wedle ručički (KB 1757)
3. rukoväť, držadlo, rúčka, násadka: manubriolum: ručka, ručička (PD 18. st)