ruina -y ruín ž. zrúcanina, rozvalina: r-y hradu, kostola;
pren. expr. je z neho r. je veľmi zničený
ruina -ny ruín ž.
ruina -y ž. ‹l› zrúcanina, rozvalina, troska: r., r-y starého hradu; pren. expr. (ľudská) r. zanedbaný, zničený človek
ruina p. zrúcanina
zrúcanina zvyšky múrov nejakej stavby • ruina: zrúcanina, ruina domu, zámku; ruiny kostola • rozvalina: ležať v rozvalinách • pomn. rumy: rumy hradu • troska (zvyšky zrúcaniny): trosky budovy • sutina (Karvaš)
ruina, -y, ruín ž. zrúcanina, rozvalina, rumy: hradná r. (Vaj.); Na okraji mora rysovali sa mierne kopčeky s ruinou hradu. (Zgur.);
pren. veľmi zničený, na smrť chorý človek: Som ruina nesúca žiť! (Tim.) Otec bude ruinou, primnoho stratil. (Hor.)
ruina ž lat zrúcanina, rozvalina: porkolab zamecky na to veliku pilnost miti bude, aby jaknahle na cyejkolvek portij widi dasky odrapane aneb gakekoly gyne defecti a ruini, aby dlužen bil panu tomu (LIETAVA 1657 E) na saczowany takoweho domu a gruntu panuw, ktery ruginu takoweho budowiska osaczowaly na f R 22 (S. ĽUPČA 1731); ostatnia statusu mojeho ruina prinutila mne svojej jasnosti cisarskej a kralovskej s tuto moju nehodnu inštanciu (KENDICE 1773 LP) F. prísť na úplnú r-u a skazu prísť o všetok majetok, celkom schudobnieť: aby na uplnu ruinu a skazu neprišla pred časom, V. V. U. Milosti naša miserna ulica tu vec prednaša, ponižene žadajice o zmenšeni kvanty porcionalis (PÚCHOV 1744 LP); upadnúť do ruín celkom schátrať, rozsypať sa: mnohe a znamenite florisant banske budunky do nejvetšich ruin upadly (MB 1759)