rub -u m.
1. opak (význ. 1): r. koberca, látky, mince
2. opačná stránka javu, obyč. zlá, nepriaznivá: r. bohatstva,
● → líce a rub niečoho;
rubový príd.
rub rubu pl. N ruby m.
opak 1. spodná časť látky al. iných plochých predmetov, opačná strana • rub (op. líce): opak, rub mince
2. čo má v porovnaní s niečím opačné vlastnosti • protiklad: je opakom, protikladom poslušnosti • kontrast • pren.: protipól • antipól: syn je kontrastom, protipólom svojho otca • zastar. zried. protiva
p. aj kontrast
rub p. opak 1
rub, -u m. opačná spodná strana, najmä plochých predmetov a tkanín (op. líce): r. mince, r. listu, r. koberca, r. zmenky, r. známky; šaty obrátené na rub vyvrátené;
pren. druhá, opačná stránka nejakého javu, obyč. zlá, nepriaznivá: r. budovateľskej slávy (Jil.); Každá vec popri líci mala i rub. (Urb.)
● svet sa obrátil na ruby celkom sa zmenil; obracať, obrátiť všetko (niečo) na ruby robiť neporiadok; obracať dôkazy na ruby vyvracať; všetko ide na ruby je neporiadok;
rubový, príd.: r-á strana hodvábu, r-á väzba tkaniny
rub m 1. šatka: geden rub perlowy (UHROVEC 1609); item geden rub zlatou predkou z dwema yhlamy (OČOVÁ 1646); pet yhal ženskych, co ruby zapinaly na hlawe (B. BYSTRICA 17. st) 2. opačná strana, opak: F. činiť na ruby čo robiť naopak niečo: widjm, že negwětssý moc gich gest, že po aposstoljch wsse na ruby činj (FP 1744); obrátiť na ruby čo zničiť, spustošiť niečo: Hannibal Italiam foede destruxit: Hannibal wlasku zem skazyl, w pustinu, w pustotu uwedl, na ruby obrátil (WU 1750) 3. vyrubenie: a tak jse jmenej dalo penezich na luony 256 f 60, ktere 356 f 60 d mestečku tisouskemu na jich reštanciu a rub dluhu, totižto f 480 - d pro interim jsa odratali (TISOVEC 1703 CM); -ček, rúbok [-ek] dem k 1: geden rúbok patalathowj (ZVOLEN 1609); dwoge byele kytagkowe ffodry, gedny rubcžeky (TRENČÍN 1613 E); wzala p. ffararka banowska geden rubek y gednu tkaniczu (TRENČÍN 1646)