Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

rušiť nedok.

1. zastavovať ďalšiu činnosť, platnosť, jestvovanie niečoho, zrušovať: r. prevádzku podniku, r. autobusové zastávky, r. nariadenie, rozsudok, r. sľub, slovo

2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho, mariť, kaziť: r. ticho, prístavba r-í vzhľad budovy; r. rozhlasový príjem

3. zasahovať do pokoja niekoho (hlukom ap.), vyrušovať: zvuk stroja ma r-í pri práci; stíšili hlas, aby ner-li

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rušiť ‑í ‑ia nedok.

rušiť ruší rušia ruš! rušil rušiac rušiaci rušený rušenie nedok.

hatiť stavať niečomu prekážky • mariťzabraňovaťprekážaťrobiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcťpotláčaťznemožňovaťhovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiuhovor. hamovaťbrzdiťzdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávkurušiťkaziťničiťnarúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladuhovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod


kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovaťmútiť: kalí, múti vodu v studničkeznečisťovaťšpiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky

2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľzried. hartovaťpren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu

3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziťničiť: neúspech kalí, kazí našu radosťmariťhatiťnarúšaťrušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých


krížiť 1. spájať pri rozmnožovaní zvieratá (al. rastliny) nerovnakých plemien (al. druhov): krížiť dobytok, krížiť pšenicu s ražoubiol. hybridovať (o rastlinách) • miešaťpáriť (o živočíchoch)

2. znemožňovať nejaký zámer obyč. nečakaným spôsobom • križovaťmariťničiť: zámer kríži, križuje, marí, ničí naše plányrušiťnarúšať: rušili, narúšali sme predsavzatia protivníka


mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívukaziť: kaziť dcére šťastieznemožňovaťzamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vodezabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhrerušiťnarúšaťkrížiťkrižovať: rušil, krížil jeho zámeryhovor. torpédovať: torpédoval diskusiubrzdiťzdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedyhovor. hamovať: hamovať vývinhubiťničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosťexpr. nivočiť: nivočil ich šťastie

2. p. márniť 1


pokúšať 1. spôsobovať znepokojený, podráždený duševný stav • dráždiť: starší brat pokúša, dráždi mladšiehohnevaťzlostiťpokušiavaťzastar. pokušovať: hnevať, zlostiť psaznepokojovaťvyrušovaťrušiť: myšlienka na odchod ho už dlho znepokojuje, vyrušujedobiedzať: chlapci prestali dobiedzať do kamarátaexpr.: jedovaťdopaľovaťdomŕzaťdojedaťdožierať: deti jedujú, dopaľujú, dojedajú rodičov svojimi otázkami

2. privádzať do pokušenia • zvádzať: pokúšať, zvádzať niekoho na hriechnavádzaťlákaťvábiť (na zlé): navádzať, lákať niekoho na krádežnabádaťpodnecovať (na zlé) • expr.: podkúšaťpodkušiavaťpodkušovať: podkúšali ma, aby som nesúhlasil


rušiť 1. zastavovať ďalšiu činnosť al. jestvovanie niečoho • zrušovať: práve rušia, zrušujú starú prevádzkuodstraňovaťlikvidovať: likvidovať nezamestnanosťodvolávať (vyhlasovať za neplatné): vláda odvoláva termín voliebodriekať (rušiť dané slovo): odriekať účasť na konferenciáchanulovať: komisia anulovala výsledky niekoľkých zápasovsubšt. kasírovať: kasírovať rozdiely, hranicekončiť (s niečím) • zatvárať (činnosť niečoho): zatvárajú podnik, baňu

2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho • narúšať: povinnosti mu rušia, narúšajú plánymariťkaziťhatiť: hluk z križovatky marí, kazí ticho; hatiť dobré úmyslyporušovať: porušovať disciplínu

3. zasahovať do pokoja niekoho • vyrušovať: rušia, vyrušujú ma pri prácimýliť: pri učení ju mýlila aj hudbaznepokojovať (vo väčšej miere): klopkanie prstov ho znepokojovalo


znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiťtlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačiazried. nepokojiťexpr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omínanár. omykať: starosť ho omykáhovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým!hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovaťrušiťvyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušujeexpr.: balušiťmátaťmátožiť: baluší, máta ma zlá predstavaexpr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v dušipokúšaťdráždiťrozčuľovaťpopudzovaťrozrušovaťhnevaťzlostiťjedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehryškrieťmrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácieexpr.: dopekaťdokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspechzmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rušiť, -í, -ia nedok.

1. (čo) zrušovať, mariť existenciu niečoho, robiť neplatným, odvolávať, nedodržiavať: r. sľub, r. slovo, r. zákony a nariadenia, r. ustanovenia, r. platnosť rozsudku;

2. (čo) nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho, čiastočne mariť, kaziť, porušovať: r. mier, r. výstavbu; Nebudete jej vôľu rušiť? (Kuk.) Škoda mu rušiť šťastie. (Smrek) Ruším to dlhé mŕtve ticho. (Vlč.)

3. (koho) vytrhovať z myšlienok, vyrušovať v práci, v spánku, pri oddychu ap.: Mládenec priviera mihalnice, aby ho nerušila krásna noc. (Tat.);

dok. k 1 porušiť, zrušiť;

k 2 narušiť;

k 3 vyrušiť

rušiť ndk čo
1. búrať, rúcať, váľať, lámať, ničiť niečo: vrazeny magi zadati podle prawa aby ty zeleza russili z tych pawez a mecze magi zloziti (ŽK 1473); horny susedy do Lenartowho gruntu swu yzbu založily a postawily, to ma zawždy na tom grunte pry pokogy staty a any ony, any potomcy Lenartowy nemagy to hybaty a rušity (S. ĽUPČA 1619); za bezbožneho toho drzelj, ano, y na žjwote trestalj, ktery bj cymitery russyly (CS 18. st); ha, ha, ktery rusiss chrám Boži a we trech dnách ho znowu wistawugess (SJ 18. st)
L. r. pečať odpečaťovať: resigno: odpečacugem, pečat russym (KS 1763); r. plod vyvolávať potrat: atocium: zapoweďene lekarstwi, které ženám plod russy (KS 1763)
2. nepriaznivo, škodlivo zasahovať do niečoho, mariť, kaziť niečo: neweducze nycž takoweho do nych, any kradeže, any zboystwa, any žadneg gyneg weczy, ktera by gegych dobru powest a pocztjwost russytj mela (BELÁ 1596); nedag Pan Boh, aby mel dobre susectwo russyt s podanymi domini instantis (ČEMICE 1651); ponosuwany gest, žeby se gjm neprawe pričituwalo, gakoby oni mssy russyli (DuH 1723); wždicky sa warug nepokogneg misly, hnewu, zarmutku, w pokrmoch neb w nápogi nemirnosti, zleho swedomi a bezbožnosti, neb to wssecko náturu rússi a nemocy prinássa (Zel 18. st)
3. robiť neplatným, zrušovať, nedodržiavať niečo: dozwedewssa se tedj farar, že takowe osoby russily staw s. manzelstwa, domluwal tuze na kazni (BRÁDNO 1595); Martin Urbanec a Mateg Litwa že w nedelny den chodili po med do Bistrice, pokuta na ne vložena byla proto, až den swatečny nedelny russily, per fl 5 (S. ĽUPČA 1603); kdo russi prykaz božy, Boha znewažuge (GŠ 1758); solvo jejunium: russym, prestupugem púst; foedus violo: smlúwu russym; perjuro: wjru russym, prestupugem (KS 1763); gestli wam nekdo sskodu činj aneb wasse práwo russj, hledáte nawrácenj teg sskody (SJ 18. st)


rušiť sa ndk
1. rýchlo sa hýbať, ponáhľať sa: zato onyi (mudrci) se rusilyi, as v Jerusálem sztúpilyi, noveho králya hlyedalyi (HPS 1752)
2. rúcať sa, ničiť sa, kaziť sa: sem se doráz rusila, szlunko se barz zatzmilo (HPS 1752) rozstupovala sa; cloaco: zesmradugem, splúhawugem, russym se (KS 1763) hnijem; mrtwé tělo balzamem bylo namazané, když se gjž russiti začalo (ŽS 1764) rozkladať sa

rušiť_1 rušiť rušiť_2 rušiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

kombinovanej nomenklatúry a ruší de la nomenclature combinée et abrogeant
prostredia a ruší rozhodnutie environnement et abrogeant la décision
rozhodnutie ruší a nahrádza décision annule et remplace
ruší a nahrádza rozhodnutie annule et remplace la décision
ruší a nahrádza zoznam annule et remplace la liste
ruší rozhodnutie a upravuje annule la décision et ajuste
zoznam ruší a nahrádza liste annule et remplace

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu