Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

rozviazať -že -žu dok.

1. uvoľniť, rozpojiť (spojené konce): r. uzol, slučku; r. si šnúrky

2. rozpojením uzla, slučky uvoľniť: r. batoh, vrece, r. niekomu ruky

3. zrušiť (význ. 1): r. zmluvu, pracovný pomer

r. niekomu jazyk spôsobiť, aby hovoril;

nedok. rozväzovať

// rozviazať sa uvoľniť sa zo zakosílenia: šnúrka na topánke sa mi r-la

jazyk sa mu r-l;

nedok. rozväzovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozviazať ‑že ‑žu ‑zal dok.; rozviazať sa

rozviazať sa -viaže sa -viažu sa rozviaž sa! -viazal sa -viažuc sa -viazaný -viazanie sa dok.


rozviazať -viaže -viažu rozviaž! -viazal -viažuc -viazaný -viazanie dok.

rozmotať 1. niečo zmotané uvoľniť • rozpliesťrozviť: rozmotať, rozpliesť uzol; rozvila si vlasyrozpriasť (niečo spradené): rozpriasť vlnu, klbkorozsnovaťodsnovaťodmotať: odmotať klbko špagáturozvinúťrozkrútiťroztočiť (niečo skrútené): rozvinúť zástavy; rozkrútiť batôžtekrozviazaťrozuzliť (uvoľniť uzol): rozuzliť stužkuhovor.: rozchlpiťodchlpiťrozhrčkaťodhrčkať: rozchlpila, odhrčkala pradenáexpr.: rozkudliťrozpantaťexpr. zried. rozplantaťzried. rozkosíliť: rozpantal si šnúrky na topánkachporozmotávaťporozplietaťporozväzovať (postupne, viac vecí)

2. p. rozlúštiť


rozpustiť 1. povoliť niečo zviazané • uvoľniťrozviazať: rozpustila, rozviazala si vlasy

2. niečo tuhé uviesť do tekutého stavu • roztopiť: rozpustil, roztopil kocky ľadustopiťvytopiť: vytopila masť, stopila masloroztaviťrozliať (veľkým teplom): roztavili železo, olovo; rozliali oceľvyškvariťrozškvariť (škvarením): vyškvariť slaninuporozpúšťať (postupne)

3. p. roztiahnuť 1


rozviazať 1. uvoľniť spojené, zviazané konce • rozuzliť: rozviazať, rozuzliť slučkuexpr.: rozpantaťrozsnovaťodkosíliťrozkosíliť: nemohol rozpantať, rozkosíliť zamotané pásyporozväzovať (postupne, viac vecí)

2. rozpojením uzla uvoľniť • rozuzliť: rozviazal, rozuzlil šnúrky na topánkachrozputnať (uvoľniť zo spútania): rozputnal okovy väzňarozpustiť (vlasy): rozpustila si vrkočekniž. zried. rozpútať: rozpútali mu rukyporozväzovať (postupne, viac vecí)

3. p. zrušiť


zrušiť zmariť pôsobnosť, znemožniť ďalšiu činnosť, platnosť niečoho: zrušiť termín volieb, zrušiť zmluvuodvolať (vyhlásiť za neplatné): odvolať nariadenieodrieknuťodriecťnedodržať: odriekli účasť na konferencii; zrušiť, nedodržať sľubanulovať: výsledok zápasu anulovalipráv. nulifikovať (vyhlásiť za neplatné) • práv. derogovať (zrušiť platnosť istej normy, časti zákona) • likvidovaťzlikvidovaťodstrániťsubšt. skasírovať: (z)likvidovať, odstrániť všetky rozdiely medzi deťmi; (z)likvidovať umelé hranice; vedúci účet skasírovalodb. stornovať (objednávku, zmluvu, účet) • zastaviťskončiť (s niečím) • ukončiť (niečo): zastaviť, zrušiť vývoz zbraní; skončiť s výrobou chemikálií, ukončiť výrobu chemikáliízavrieťzatvoriťuzavrieť (činnosť niečoho): (u)zavrieť priechod cez ulicu; zatvoriť baňu, podnik, prevádzkupozrušovaťpoodvolávaťpoodriekať (postupne zrušiť): pozrušovať, poodvolávať termíny, nariadeniarozviazať (zrušiť zmluvu, dohovor): rozviazali s nami pracovný pomer

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozviazať, -viaže, -viažu, -viazal dok.

1. (čo) uvoľniť, odviazať uzol al. mašľu na niečom: A jeden už aj rozviazal šnúrku na košeli. (Mor.) Nemec nemohol si rozviazať návlaky topánok. (Tat.) Mara s Adamom jej rozviazali povraz a vechte, ktorými boli zakrútené ruky. (Jégé) „Rozviažte mu povrazy!“ — rozkázal rytier zbrojnošom. (Jégé); pren. Myslím, že je potrebné rozviazať putá dogmatických predpisov (Jes-á) že ich treba uvoľniť.

nie je hoden (hodna) ani remienky (šnúrky) mu (jej) na topánkach r. nemôže sa mu (jej) vyrovnať, nemôže sa s ním (s ňou) porovnávať, je oveľa menej hoden (hodna);

2. (koho, čo) uvoľniť niekoho z pripútania, zo spútania, zbaviť niekoho pút; uvoľniť niečo spútané, zviazané, priviazané, zaviazané, uviazané: Rusalky ho (vodníka) rozviažu. (Vaj.) Rýchlo rozviazal nohy i ruky. (Hor.); r. mešec s dukátmi, r. vrece so zemiakmi; r. obrúsok, batôžtek

r. niekomu ruky a) dať mu (úplnú) slobodu, voľnosť; b) zbaviť niekoho nejakého záväzku, sľubu ap.; r. niekomu jazyk a) prinútiť niekoho hovoriť (násilím), b) priviesť niekoho k reči (napr. odmenou, alkoholom ap.): O trstenici bol presvedčený že rozviaže jazyk aj utopencovi. (Krno) Niekoľko kalíškov borovičky rozviazalo jazyky. (Zúb.); víno mu rozviazalo jazyk;

3. hovor. (čo) zrušiť (zmluvu, dohovor, pracovný pomer ap.): r. pracovný pomer, r. zmluvu, manželstvo; pren. Azda by sa našlo slovo, ktoré by rozviazalo kliatbu. (Al.);

nedok. rozväzovať, -uje, -ujú

|| rozviazať sa

1. (o niečom zaviazanom) uvoľniť sa, odviazať sa: tkanica na topánke sa mi rozviazala;

2. uvoľniť sa z pripútania, zbaviť sa pút, rozputnať sa: len niekoľko okamžikov a prsty sa mi rozviažu. (Hruš.); pren. Tej (Jole) sa svet rozviazal (Tim.) dobre, ľahko žije. Katica sa hodila na tie prsia, niečo sa v nej rozviazalo (Kuk.) uvoľnilo.

jazyk sa mu rozviazal, reč sa mu rozviazala a) stal sa výrečným, zhovorčivým, rozvravel sa; b) (o deťoch) začať hovoriť: Po treťom poháriku rozviaže sa mu jazyk. (Zúb.) Čo Dundula napletie, keď sa jej jazyk rozviaže. (Kuk.) Rozviazal sa im jazyk a rozpovedali, aká príhoda sa im stala. (Zgur.) Jej reč sa v prudký potok rozviazala. (Kal.); expr. vari (čo) sa s nimi vrece rozviazalo? (o množstve) kde sa toľkí nabrali, kde sa toľkí berú?;

nedok. rozväzovať sa

rozväzovať, rozväzovať sa p. rozviazať


rozviazať [-via-, -vá-] dk
1. čo uvoľniť, odviazať uzol na niečom: Dorota nohawice rozwazala, nawazagice ho, aby skutek s ny uczinil (PEZINOK 1647); cestus: pás pánnensky, ktery ženjch rozwazal na weselu za dáwna (KS 1763);
x. pren kterak rozwázati uzel hrjchůw, kterehož (kňaz) newiďj? (IA 1708) odpustiť
F. nie je hoden, aby aspoň remienok obuvi jeho rozviazal nemôže sa mu vyrovnať, je oveľa menej hoden: Yan Krstitel w ewangeliu dnessnem mluwj, že on nenj hoden, abj aspon remienok obuwj geho (Krista) rozwazal (CS 18. st)
2. koho, čo uvoľniť niekoho z pripútania, zbaviť niekoho pút; uvoľniť niečo spútané, zviazané, priviazané, zaviazané, uviazané: restringere bovem: wola zaprahnúti, od gasel rozwázati; laxare a vinculis: rozwázati (KS 1763); pan Sinej Laclav dal mne poviazaneho vodzic až do Prešova, to cela slavna stolica videla, až ma pret panom viceišpanom rosviazali (ABOV 1783 LP); otrokuw hnedki rozwažte a ze zeme zdwihnete (PT 1796); pren oslobodiť niekoho od niečoho, zbaviť niekoho niečoho; Gežjssy, tys račil žiwot twug na drewo križe wydati a mne z hrjchuw rozwazati (PoP 1723-24); ty zawazugess, co žadny nerozwaže, ty rozwazugess, co žadny nezwaže (ŽA 1732); prigde čas, kdiž zwrhness a rozwážess gármo bratru twému (KB 1757); když pak rodička gjž z pomocy božj sstestliwe rozwazana bjwa, a predce bolesti cjti, muže se nasledugjcy mast potrebowati (HT 1760) porodí
F. r. jazyk, r. nemý jazyk komu prinútiť rozprávať, priviesť k reči niekoho: gméno tak mocné bylo, že hnedky otewrelo usta geho (Jána), rozwázalo gazyk (WP 1768); Petr, ten hlupy a nemy rybar, učzinen gest mluwnym rečznikem? Kdo gemu ten nemy gazyk rozwazal? (SQ 1781); r. zväzok jazyka svojho, r. svoje ústa začať rozprávať; zdaliž pak hluchj sam otewrel ussy swe a sam rozwazal zwazek gazjka sweho? (CS 18. st); hrissni sudcowi gak ústa swé rozwáže a dá počet gemu, kdiž zástupca žádneho ňebude mat iste (Pie 18. st)
3. čo zrušiť (zmluvu, dohovor ap.): nemuže-li se wjce staw manželský rozwázati? (UKK 1768); obidwuch strán pru rozwáž súd (PT 1778);
x. pren a peccati et ecclesiae poenis absolvere: kladbu rozwazati; diremit amicitiam: prátelstwj rozwázal, rozpogil, roztrhl, rozlučil (WU 1750)
4. čo rozriešiť, vyriešiť, vysvetliť niečo: to gest ťesska otazka, tu chcem zagtřessný děn rozwázatj (RW 1702); sphinx: seďela pri cesťe na wysokég skale, nerozwážne pohádki mjmogjdúcim predkladala a kterýkólwek gych rozwázati nemohli, s pazúrama byla mordowala (KS 1763); rozväzovať [-va-] ndk k 1: stusskamj uzly uwazugeme neb rozwazugeme (KoB 1666); ma se take dobry pozor daty, aby wozary snopi nerozwazowaly (NN 18. st) k 2: Pán rozwazuge wezňú zakowanych, Pán oswetluge slepych (BlR 18. st)
F. r. zviazané ľudské jazyky privádzať k reči niekoho: (Spasiteľ) zwázane lidské gaziky rozwazowal (VP 1764); rozviazať sa dk uvoľniť sa, odviazať sa: (Conradus) putuwal, pokut retazi se nerozwazalj samj (Káz 18. st);
x. pren kedy sa rozwáže miserné wezenj tohoto wjhnáňa? (BlR 18. st) kedy sa otvorí
F. hned sa otewreli ussi geho (hluchonemého) y rozwazal sa swazek geho y mlúwil náležitě (KB 1756) začal hovoriť; rozväzovať sa ndk k 2: rozwazugú sa swázki, kdiž sa žádost telesnych zdržadla roztrhagú (BlR 18. st)
F. zpočátku bilo málo od každího mlúveno, až kďiž sa krev skrz popitý oheň ve všeckích rozhrívaťi počala, vtedi teprv aj jaziki sa počnuli rozvazuvaťi (BR 1785) začalo sa rozprávať

rozviaže božský uzol, čo le noeud divin qui
som rozviazal pre lásku j'ai délié pour l'amour

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu