rozvadený príd. kt. sa s niekým rozvadil, pohneval, pohnevaný, znepriatelený: r-í susedia;
rozvadene prísl.;
rozvadenosť -i ž.
rozvadený -ná -né 2. st. -nejší príd.
nepriateľský 1. pociťujúci nepriateľstvo, nenávisť, odpor; svedčiaci o tom (op. priateľský) • znepriatelený • rozvadený: stáli tu proti sebe dva nepriateľské, znepriatelené tábory; znepriatelení, rozvadení sokovia • nenávistný • nevraživý • expr. vražedný (o prejave intenzívneho nepriateľstva): nenávistný, nevraživý pohľad; nepriateľský, vražedný úmysel • pren. ľadový: ľadové prijatie
2. patriaci k nepriateľom, protivníkom, odporcom (op. priateľský) • protivnícky • kniž. zastar. protivný: bojovať s nepriateľským, protivníckym, protivným vojskom • sokovský • rivalský
p. aj opačný 2
rozvadený ktorý je s niekým iným v hneve, v spore • pohnevaný • znepriatelený: rozvadení, pohnevaní, znepriatelení susedia • rozoštvaný: rozoštvaný kolektív
rozvadený príd. pohnevaný, rozhnevaný, znepriatelený: r-é deti, ženy, r-í manželia, r-é rodiny, r-í susedia, r-é stránky; r-é národy;
rozvadenosť, -ti ž.