Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj

rozvíriť -i dok.

1. uviesť do vírivého pohybu, zvíriť: skrutka r-la hladinu; vietor r-l lístie

2. dodať niečomu tempo, intenzitu, prudkosť, rozprúdiť: r. diskusiu, boj

3. vzrušiť, pobúriť: r. mysle ľudí, verejnú mienku;

nedok. rozvirovať

// rozvíriť sa

1. dostať sa do vírivého pohybu: hladina vody sa r-la

2. nadobudnúť tempo, intenzitu, prudkosť, rozprúdiť sa: debata sa r-la;

nedok. rozvirovať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozvíriť ‑i ‑ia dok.; rozvíriť sa

rozvíriť -ri -ria rozvír! -ril -riac -rený -renie dok.


rozvíriť sa -ri sa -ria sa rozvír sa! -ril sa -riac sa -rený -renie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiťrozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčilarozbúriťrozrušiťrozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnostirozvíriťrozvlniť: rozvírenie verejnej mienkyexpr. pobalušiťvyrušiťrozčúliťpodráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie

p. aj nahnevať

2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinupohnevať: nechcel si pohnevať matkuexpr. poštvať: poštvali ho proti kolektívuvzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniuexpr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosťpohoršiťrozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládencairitovať: čosi ma na celom prípade iritovalo


podnietiť 1. byť pôvodcom popudu, impulzu do nejakej činnosti • dať podnetdať popuddať impulz: udalosť podnietila verejnú diskusiu, dala podnet, popud na verejnú diskusiuvyvolaťspôsobiť: hlad vyvolal, spôsobil vzburuzapríčiniť: horúčavy zapríčinili rozšírenie infekcieiniciovať: iniciovanie pomstykniž. zastar. podňať: podňalo ho to k činnostipopudiť (byť popudom): popudiť dakoho k odporupohnúťpopohnaťpoduriťaktivizovať (spôsobiť aktivitu): pohnúť, aktivizovať študentov do intenzívnejšieho štúdiapubl. mobilizovať: mobilizovať občanov na ochranu lesazburcovaťstrhnúť: hudba nás zburcovala, strhla k ováciámvyburcovať: vyburcovať v niekom odvahuvydráždiť: vydráždiť zmyslyvyprovokovať (podnietiť incident): vyprovokovať súboj, sporsubšt. vyhecovať • kniž.: vznietiťroznietiť: hry vznietili, roznietili detskú fantáziukniž. stimulovaťmotivovaťpovzbudiť (dodať chuť, silu do nejakej činnosti): stimulovať, povzbudiť mladých do podnikaniazaburcovať: zaburcovať svedomím niekohoinšpirovať: inšpirovať k ďalšiemu vedeckému pokusuexpr.: nabadúriťnabadurkať: zvedavosť deťom nabadúrila myslerozvíriťzvíriťrozprúdiť: reklama rozvírila, rozprúdila záujem o výrobky

2. vyvolať odpor, nepriateľstvo a pod. • pobúriť: podnietil, pobúril ľudí proti sebevzbúriť (podnietiť k vzbure): vzbúriť robotníkov proti vedeniu podnikuexpr. zbuntovať: zbuntovať povstalcov do bojarozvíriťzvíriť: rozvírenie, zvírenie zmyslov


rozbúriť 1. priviesť do prudkého pohybu • rozvlniťzvlniť: vietor rozbúril, rozvlnil morerozvíriťzvíriť (priviesť do vírivého pohybu): hnev jej rozvíril krvzvíchriťvzbúriť: vietor zvíchril, vzbúril prach na cesterozpeniť (vytvoriť penu): búrka rozpenila rieku

2. intenzívne vyviesť z psychického pokoja • vzbúriťrozvíriťzvíriť: správa mu rozbúrila, vzbúrila myseľrozvášniťkniž.: rozvíchriťzvíchriť: rozvášnila jeho city; zvíchrenie zmyslovvzrušiťrozrušiťotriasť: udalosť ho rozrušila, otriasla nímrozdráždiťkniž.: rozjatriťzjatriťexpr. rozryť: hnev mu zjatril, rozryl dušurozvlniťzvlniťhovor. expr. zbadúriť: rozvlnil jej túžby; sen ho zbadúril


rozfúkať 1. fúkaním rozptýliť (obyč. o vetre) • rozviaťrozduťrozdúchať: vietor rozfúkal, rozvial lístie, piesokrozfúknuť (jedným razom): prúd vzduchu rozfúkol perie po izberozvíriťzvíriť (do vírivého pohybu): prievan rozvíril, zvíril papiere

2. fúkaním spôsobiť, aby niečo začalo horieť • rozdúchať: rozfúkal oheň, rozdúchal pahrebu

3. p. naduť 1


rozprúdiť urobiť živším, intenzívnejším • rozvinúťrozviťrozpriasť: rozprúdili, rozvinuli v meste spoločenský životzintenzívniť: zintenzívnili boj za mierpubl.: rozbehnúťrozkrútiť: rozbehli, rozkrútili výrobu naplnovystupňovaťzvíriťrozvíriť (rozprúdiť vo veľkej miere): vystupňovať činnosť; rozvírili debatu


rozrušiť 1. vyviesť z psychického pokoja, z rovnováhy • vzrušiť: správa ho rozrušila, vzrušilarozhýbaťrozochvieť (v menšej miere): film rozhýbal obecenstvovzbúriťrozbúriťotriasť (vo veľkej miere rozrušiť): láska rozbúrila jeho city; správa ním otriaslarozvíriťzvíriťexpr. rozryťkniž.: rozjatriťzjatriťzvíchriť: rozvírené vášne; rozjatrené, zvíchrené cityexpr. rozbabrať: celkom ho to rozbabralorozdráždiťpodráždiťpobúriť (nepríjemne, negatívne rozrušiť): výsmech ho rozdráždil, podráždilrozvášniť (vyvolať vášeň): prejavom rozvášnil davznepokojiť (zároveň vyvolať obavy): udalosti ju znepokojili

2. p. porušiť 1


rozvinúť 1. roztvoriť pupene, kvety (o rastlinách) • rozviť: stromy rozvinuli, rozvili listy

2. uskutočniť s väčšou intenzitou a na vyššom stupni • rozviťprehĺbiťzdokonaliť: rozvinuli, zdokonalili spoluprácu; treba rozviť, prehĺbiť vzdelanosťrozprúdiťrozvíriť (živšie rozvinúť): udalosť rozprúdila spoločenský život

3. podrobne, širšie objasniť • rozviesťrozpracovať: rozvinúť, rozviesť program; rozpracovať plán výstavby

4. p. rozkrútiť 2


rozvíriť 1. uviesť do vírivého pohybu • zvíriť: vietor rozvíril, zvíril piesokrozvlniť: búrka rozvlnila moreexpr.: skudliťskúdoliťskundoliťskúriťroztancovať: vozy skúdolili, skúrili prach na cestekniž.: rozčeriťsčeriť (mierne rozvíriť): vánok rozčeril vzduchkniž.: rozvíchriťzvíchriť (intenzívne rozvíriť): láska v ňom rozvíchrila túžbupoet.: rozluniťrozkolotať

2. p. rozbúriť 1, 2 3. p. rozprúdiť, rozvinúť 2

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozvíriť, -i -ia dok.

1. (čo, pren. i koho) uviesť do vírivého pohybu, do vírenia; rozvlniť; rozprúdiť, rozbúriť: r. prach, r. povetrie; r. hladinu rieky; r. vietor vrtuľou; Vetierok rozvíril jelšiny a brezy. (Vaj.) Pohľad na paniu rozvíril Haninu krv. (Gráf); pren. To bol tvrdý priestupok, mňa rozvíriť, nastrašiť (Vaj.) rozčúliť, znepokojiť.

2. (čo) dodať niečomu rýchlejšie tempo, spád, prudkosť ap., rozprúdiť: r. diskusiu, r. spor, r. boj, súťaž; pren. Či raz dakto rozvíri tieto mŕtve polia (Bend.) oživí, prebudí.

3. (čo) vzrušiť, pobúriť, vzbúriť: r. mysle ľudí, r. život mesta, r. verejnú mienku, r. spokojnosť niekoho, r. pomery krajiny;včasráno pokoj vo Vieske rozvírili amplióny. (Tat.);

nedok. rozvirovať, -uje, -ujú

|| rozvíriť sa

1. dať sa, dostať sa do vírivého pohybu, do vírenia, rozprúdiť sa, rozvlniť sa: prach sa rozvíri, voda sa rozvíri; (Vlasy) rozvírili by sa a sypali v pradienkach. (Kuk.)

2. nadobudnúť rýchlejšie tempo, rýchlejší spád, väčšiu prudkosť ap., rozprúdiť sa: diskusia, debata sa rozvírila; Tanec sa rozvíri za tancom. (Ráz.); pren. Motanica myšlienok rozvírila sa v hlave (Tat.) myšlienky začali víriť mysľou;

nedok. rozvirovať sa


víriť, -i, -ia nedok.

1. (čo i čím) uvádzať do vírivého, krúživého pohybu, rozvirovať: obludy, ktoré vírili prach po cestách (Hor.); Na drôt pripevnila hrniec. Teraz si ho roztáča, víri ohnivé koleso. (Jaš.); veslom, rukou v. vodu; Akýsi kotúč víril krútňavou. (Jil.); pren. Do tanca víri svoje piesne klavirista Váh. (Štítn.)

2. zried. i víriť sa (bezpredm. i čím) byť v prudkom krúživom, vírivom pohybe, dostávať sa do vírivého pohybu (obyč. o tekutine, o vzduchu): voda, sneh víri; Okolo neho vírila krútňava prachu. (Gráf) Tancujúci vírili okolo. (Rys.) Víria parkom a lúkami roje detí. (Štítn.) Piazza del Popolo, odveké zhromaždište ľudu, vírilo prachom. (Žáry) Počuješ víchor, víri sa, skučí. (Vaj.); pren.: V obci víri život (Ráz.) je tam rušno, živo. City mu víria v duši (Kuk.) cíti silné citové pohnutie; v hlave, hlavou, v mysli, mysľou mu víria myšlienky; neos. víri mu v hlave, hlavou, v mysli, mysľou intenzívne premýšľa, znepokojujú ho myšlienky;

dok. k 1 rozvíriť i zvíriť, k 2 zavíriť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu