rozviesť -vedie -vedú -viedol dok.
1. zaviesť, odviesť na rozlič. miesta: r. brigádnikov na pracovisko, r. plyn po budove
2. vykonať rozvod (význ. 1): r. manželstvo
3. podrobne, širšie osvetliť, rozvinúť: r. problém, tému, program;
nedok. rozvádzať -a
// rozviesť sa dať zrušiť svoje manželstvo: nedávno sa r-la (so svojím mužom);
nedok. rozvádzať sa
rozvádzať -dza -dzajú -dzaj! -dzal -dzajúc -dzajúci -dzaný -dzanie nedok.
rozvádzať sa -dza sa -dzajú sa -dzaj sa! -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie sa nedok.
analyzovať podrobovať analýze • robiť analýzu: analyzovať zlúčeniny, robiť analýzu zlúčenín • rozoberať • rozvádzať: rozoberať, rozvádzať spoločenské vzťahy • rozkladať: rozkladať, analyzovať celok na časti • hovor. pitvať • zried. anatomizovať (dôkladne skúmať): pitve, anatomizuje svoje vnútro
rozvádzať 1. p. viesť 3 2. p. analyzovať
viesť 1. usmerňovať niečí pohyb držaním al. sprevádzaním: viedol matku domov • privádzať (približujúc sa): viedla, privádzala hosťa do domu • odvádzať (vzďaľujúc sa): odvádzali väzňa • eskortovať (s vojenským sprievodom): eskortovali trestancov • vodiť (opakovane viesť): každé ráno vodila syna do škôlky • hovor.: dirigovať • šikovať • hovor. expr.: šupovať • navigovať: šikovala ho z krčmy domov • expr. vliecť (násilím viesť): vliekla dieťa von z izby
2. pomocou mechanizmu al. rukou usmerňovať pohyb niečoho: viedol auto, bábku • hovor. zastar. al. expr.: karovať • kerovať (viesť vozidlo): keroval sánky • kormidlovať (viesť loď) • hovor. expr. kočírovať
3. vymedzovať smer pohybu nejakým technickým prostriedkom • rozvádzať: viedli, rozvádzali plyn po budove, ropu potrubím
4. naznačovať, ukazovať smer k nejakému cieľu, do nejakého stavu • byť vodidlom: viedol ju cit, vodidlom jej bol cit • privádzať: túžba ho privádzala domov • pobádať • podnecovať • hnať • nutkať (zároveň povzbudzovať): podnecoval, hnal ho pud sebazáchovy • hovor. dirigovať: nechal sa dirigovať svojimi túžbami
5. mať za následok • spôsobovať • kniž. spieť: rozpory viedli, speli ku kríze; debaty spôsobovali spory
6. odb. byť vodičom elektriny al. tepla • vodiť: kov dobre vedie, vodí elektrinu
7. p. spravovať 8. p. víťaziť 1, vynikať 1 9. p. smerovať 2
rozvádzať, rozvádzať sa p. rozviesť, rozviesť sa
rozviesť, -vedie, -vedú, -viedol dok.
1. (čo, koho) zaviesť, odviesť viac osôb al. vecí na rôzne miesta, porozvádzať: r. deti do školy a jaslí;
2. (čo) rozdeliť, rozčleniť na viac ramien (obyč. o kvapaline, plynoch al. elektrine): r. vodu potoka, rieky, r. elektrický prúd; pren. Náhoda zavčasu rozviedla naše chodníky (Kuk.) rozišli sme sa.
3. odb. r. pílu vychýliť striedavo jej zuby vpravo a vľavo;
4. práv. (koho, čo) vyhlásiť rozvod manželstva, rozsobášiť: Hľa, ako skoro rozviedli Biaľošovie Anču s Janom Kaňúrom. (Tim.)
5. (čo) podrobne, dôkladne, rozpracovať, bližšie osvetliť, rozvinúť: r. nejaký názor, myšlienku, návrh, otázku; r. tézy svojho referátu;
nedok. rozvádzať, -a, -ajú
|| rozviesť sa (s kým) úradne nechať zrušiť svoje manželstvo, rozsobášiť sa;
rozvádzať p. rozviesť
rozviesť [-vie-, -vé-] dk 1. čo, koho zaniesť, odviesť niečo, niekoho na rozličné miesta: wesel se zawrená bráno, genž na swet vwedla, swetlo swetlem, tmy rozwedla (CC 1655) rozptýlila; swedkowia gich (Matiáša a Michala Jesenských) gedneho od druheho rozwiedly (PRÍBOVCE); ostatnych sprawčowé na wsseligaké mysta rozwiedly (PeP 1771); než wogská s obau strán pryteksse, ledwa ge rozwedli (HI 18. st) 2. čo vyvolať, podnietiť niečo: pan Erdegh Mattyas z domu swogho toliko w kossely wissel, nie aby nekomu ublizil, ale radneg wadu anebo bitku rozwedol (LACLAVÁ 1713) 3. čo podrobne osvetliť, vysvetliť: kdi se dwa o dedictwj hadagj neb wadga, tretj musy mezy njch prigit, kterj bi zwadu urownal a roztrhol, aneb o čem se wadya, rozwyedol (KoB 1666); rozvádzať ndk koho od koho vykonávať rozvod, rozsobášovať niekoho: diffarrartio: takowá ceremonia obetj bywala dáwnó, s kterú manželú gedného od druhého rozwáďali (KS 1763); rozviesť sa (od koho) dať zrušiť svoje manželstvo, rozsobášiť sa: y když tak odporowala, dowolil gim (Albertovi a Dorke) farar, aby se rozwedly a byly slobodny geden y druhy (BRÁDNO 1595); repudiare uxorem: rozwésti se od manželki (KS 1763)