Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozum, -u m.

1. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: ľudský r., bystrý, tupý r.; hovor. Má viac šťastia ako rozumu (úsl.)

● prejsť niekomu cez r. oklamať ho; pripraviť, doniesť, priniesť niekoho o r., mútiť, zamútiť, pliesť, popliesť, pomútiť, prevrátiť, prevracať niekomu r. a) pozbaviť, zbavovať niekoho triezveho uvažovania, b) doviesť, dovádzať niekoho do stavu šialenstva, nepríčetnosti; stráca (stratil), tratí (potratil) r., prišiel o r., pomiatol sa na r-e, pominul sa (s) r-om, kraj. i z r-u (na r-e), múti (pomútil) sa mu r., nie je pri r-e, hovor. i udrelo mu na r., r. sa mu zatemnil, je chorý na r., nár. pohýna sa (pohol sa) z r-u, zíde, schádza, postupuje, vychádza, vyrastá z r-u, r. sa mu kalí, čistí a) o niekom, kto nevie triezvo uvažovať, b) o niekom, kto prejavuje známky duševnej choroby; žart. prepil si r. ohlúpol od nemierneho pitia; správa sa, chodí ako r-u pozbavený, ako bez r-u počína si a) nerozvážne, b) nepríčetne, šialene; priviesť niekoho k r-u, expr. osvietiť niekomu r. usmerniť ho na správne uvažovanie, na správne konanie; otvoril sa mu r., chytil sa, lapil sa r-u, prišiel k r-u, dostal r., expr. chytil r. do hrsti začal rozumne, triezvo uvažovať, konať; hýbať r-om uvažovať; pohnúť r-om začať uvažovať; maj r.! správaj sa rozumne; nemá r. nespráva sa rozumne; má r. na mieste správa sa múdro, rozumne; má svoj r. a) o múdrom, rozvážnom človeku, b) o tvrdohlavom človeku; mať zdravý, čistý r., byť pri dobrom r-e správne, rozumne usudzovať, myslieť, konať; konať proti zdravému, dobrému r-u nerozumne, bláznivo; uvažovať s chladným r-om vecne, bez citového zaujatia; s jasným, triezvym r-om triezvo, rozumne; ten má (to je) otvorený r., expr. mať r. na pravom mieste o múdrom človeku; je slabý na r. o duševne chorom človeku; hovor. expr. treba mu r. (lievikom) nalievať o hlúpom človeku; hovor. to je r. a) iron. to je hlúpy nápad, nerozumná myšlienka; b) o veľmi múdrom, šikovnom človeku; niečo mi prišlo na r. napadlo ma niečo, spomenul som si na niečo; behá, chodí mi to (stále) po r-e (stále) na to myslím; poschodilo mi to na r. spomenul som si na niečo, prišiel som na niečo; po čom im r. chodí! na čo myslia; (ustavične) má niečo na r-e (ustavične) na niečo myslí; r. mi nad tým stojí, zastáva, nejde mi to na r. (do r-u) nemôžem to pochopiť

2. obyč. v mn. č. rozumy hovor. výsledok rozumovej činnosti, mienka, úsudok, názor: Kukali do mapy a trúsili rozumy. (Jégé) Chodil sem-ta, rozdával rozumy. (Švant.) Nepotrebujem si ísť po rozumy do susedov. (Fel.);

rozumový príd.

1. týkajúci sa rozumu, súvisiaci s rozumom: r-é vlastnosti, schopnosti, r-á vyspelosť, r. rozvoj dieťaťa; r-á výchova, r-á činnosť;

2. riadiaci sa, vedený, usmerňovaný rozumom, rozumný: r. človek, r-á bytosť, r. typ; r-é poznanie, r-é dôvody, r-é úvahy;

rozumček, -a m. zdrob. expr. k 1

rozum m
1. ľudská schopnosť myslieť, rozmýšľať, uvažovať, usudzovať: a ya se wynen dawam, že sem to včzynyl z blaznyweho neb pochabeho rozumu sweho (STRÁŽNICA 1529) nebo tito (protivníci) wssečko swim telesnym hlupim rozumem chtegi obsahnuti, aniž chtegi užiwati swedecztwi Pisma swateho (TC 1631); consilium puerile: ďetjnsky rozum, mysel (KS 1763); w Pisme swatem toliko dwa, a nie wiceg spusobi se winachazagu, skrze ktere geden kazdy clowek dospeleho rozumu može obsahnuti kralowstwi nebeske (MK 18. st); ssaffran rozum odgjma a nechút k gidlu priwodi (MT 17. st);
x. pren pobludili sme od cesty prawdy a swetlo rozumu newzesslo nam (MS 1758) neuvažovali sme správne
F. podľa r-u, s r-om mierne, uvážene: spraw prassek a podle rozumu ho daweg, dobre spolu pomiessagice (RT 17. st); ohen musiss za prwssy mesicz welmy tichy dodawatj, potom mužess z rozumem wetssy ohen dodawatj (OCh 17. st); od prvého r-u od mladosti: když se kdo nauči od prwniho rozumu začaste hressiti, gak biwa s takowim tessko ku napraweni (MK 18. st); pri (zdravom/dobrom) r-e, za zdravého r-u rozumne uvažujúci: deliro: negsem pri sobě, pri rozumu (WU 1750); sem gesste pri zdrawem rozume postawena gsuce (s. l. 1768); mentis compos: pri dobrem rozumu (NP 17. st); toto za zdraweho meho rozumu ucinil sem (KRUPINA 1686); bez r-u neuvážene, nerozumne: gazik, ktery bez rozumu mnohe wecy bucha, sskodi sobe, snad y temu, ktery ho poslucha (GV 1755); pochybený/pochybný/pochybujúci v r-e, zbavený (od) r-u, pohnutý z r-u, ako z r-u pozbavený, vytrhnutý duševne chorý, bláznivý: Franciscus Habay slobodny w rozume pochibeny; Adamus Bocsko, 32, slobodny, w rozume pohibny; Joseph Kezlicz, w rozume pochibugici baro (Kur 1784); amens: smyslu, rozumu zbawený, ssálený, zblázniwy (WU 1750); bola totissto z rozumu pohnuta, od wsseczkich zapowrhnuta, slowem bola by zhinula (PUKANEC 18. st); niže napsany žada a prosi, abi takoweg bez kantaru gakossto rozumu pozbaweneg osobi ranenemu uplna satisfactia prisuzena bila (PUKANEC 1787); radowal se a tessil swaty Peter z wydeny maličkeg iskricky slawy nebeskeg, takže gako z rozuma vytrhnuty prawyl (SKá 18. st); prísť/prichodiť na r. komu spomenúť si: to mi prisslo na rozum, že mogi towarissia geden kotol dauno užjwagu (TURIEC 1755); keď sa ty tam budeš volakde prechodiť, potom ti ja budem na rozum prichodiť (PV 18. st); prísť/prichádzať k r-u, stúpiť do r-u rozumovo dospieť: kasznyczka z lysty obzwlasstnymy nech stogy s pokogom, dokud ditky me k rozumu prigdu (BRATISLAVA 1667); kdi už do rozumu prichádzal, učili ho histórie (DS 1795); kdyžby byla do rozumu stupila, chcela krestanku byt (WP 1768); dochovať do r-u koho vychovať niekoho do dospelosti: on rowne ako wlastny otecz syroty pozustale po prwssem manželu tak sprawal a do rozumu gich dochowal, aby potomne ony y pratele gemu dekowati mohly (SLIAČE 1609) vziať do r-u/v r., bývať pri r-e, stíhať r-om, držať sa r-u dobrého, navrátiť sa k r-u, nabrať si r-u do hlavy, vziať všetok svoj r. na poradu, uzdu pustiť r-u, nahnať r-u komu: (začať) uvažovať rozumne: wzali do rozumu, žeby nehodni byli pred Welebnost Božu gjti; musýme tehdá w rozum wzyti, že skrze stworeny rozum teg tagnosti pochopit nemúže (WP 1768); kdiž se zbúďass a pri rozume bywass, to, čo nečisteho gest w sebe, osskliwit budess (BlR 18. st); člowek ne tolyko tomu wery, ale rozumem stiha, že o tom tak draho držano bity ma, gak mu wira predklada (ŠV 1675); predce sem se držel rozumu dobreho, deg se mi nawratit do krage wlastnjho (KCS 18. st); Priamos po trech dnech sam se k rozumu nawratil (HI 18. st); o, hrissniku, naber si ze sskody a ze zatraceni druhich rozumu do hlawy (MS 1758); wezmi wssecken swug rozum na poradu (HRANOVNICA 18. st); calwinske a kapernaitske consequentiae odtud bi wznikli, kdybi sme rozumu uzdu pustili, totissto kterak ťelo Krystowo mohlo se spolčiťi z chlebem (TP 1691); toto jéj (mníške) rozumu nahnalo, zustala a život napravila (BR 1785); zmáčať slovo do r-u rozmyslieť si, premyslieť si: zmáčag slowo do rozumu, prw nežli ho powíss, gak z rozumem buďess mluwiť, pri dobrem obstogiss (GV 1755); priviesť k r-u, navrátiť k dobrému r-u koho presvedčiť niekoho, aby konal rozumne a správne: (bezbožníka) k rozumu treba priwesťi (PP 1734); dczéra k dobrému rozumu nawráczena gest (PeP 1770); obdariť vačším r-om koho, dať r. komu spôsobiť, aby niekto konal rozumne a správne: a tak aspon tuto otewrite očj, aspon wi, wrchnosti swetske, kterich Buh wetssim rozumom obdaril, a nedegte se zwodiťi (TP 1691); dám tebe rozum y naučjm teba na cesťe, po kterég chodit budess (KB 1757); nemať r./r-u neuvažovať rozumne a správne: wi nemate rozumu, ked lajete do matera, ked wam dobry den dekugu (ZÁTURČIE 1755); tratiť/stratiť/potratiť r., vystúpiť/vychádzať/ postupovať z r-u, prísť/prichádzať o r. neuvažovať normálne; blázniť, zblázniť sa: nachazagu se takowi, kteri brucho swoge naplnugu, kiakor preplakugu, rozum tratia; tatik, ktery swim powolkowanim sinu swemu smrti pricina bil, uslissice o tem, o rozum prissgel (MS 1758); mnozy na Boha sotwakedy se rospametagu a kdys nemocny anebo rozum straty, w ten cas prosa (SJ 18. st); žadny z hosti nepochopil, co se s jejich panem deje, misleli, že rozum potratil (LPo 18. st); žena tak se zdesila, že temer z rozumu wistúpila (VP 1764); fatenska pak wiczey a wiczey do nezdrawosty upadla natilkuo (!), že y z rozumu wichaczala (KRUPINA 1739); pro nedostatek mleka mrely nekery lyde, z rozumu postupowaly (HiP 1763); ty, kteryž se mnohimi trunky ožiragj, zdrawy smisl potracugj a o rozum prichazegi a blaznum podobny učinenj bywagi (HPP 1754); priniesť/zbaviť o r., zbaviť/pozbaviť r-u koho spôsobiť niekomu neuvážené, nerozumné až nenormálne konanie: takowa wodka kdis němirne se užige, čloweka o rozum priněse (PR 18. st); deliriumvis morbi reddidit: nemoc ho o rozum zbawila (WU 1750); dabel ho vszeho rozumu dobreho zbavil (SS 18. st); wtom welice naramna bolest mne nadissla, ktera rozumu mňe pozbawila (PT 1796); prepiť/prepíjať r., zatopovať vínom r. ohlúpnuť, hlúpnuť z nadmerného pitia alkoholu: kdo wina moc pige, ten rozum propige z nemjrneho napoge (BV 1652); (ožralci) když rozum swug prepigagu, tenkrate oni Krysta Pana gako z negaku žluču horku a octem napágagu (MS 1749); ingurgito: ožjrám se, mysel, rozum zatopugem wjnem (KS 1763); máš r.? uvažuješ normálne?: sanus ne es? huy! mass-ly rozum? (KS 1763); wice ssťesti než rozumu magu sice mnozy, ale ssťesti bez rozumu ňe dluho osožy (GV 1755); kdo rozumu nema, nech w rade neseda (BV 1652); koho P. Buh chcze potrestati, prwě mu rozum odegima; co hlawa, to rozum (SiN 1678); demutant ingenium mores: zle mrawj porussugú y dobry rozum (KS 1763); zdrawý rozum w zdrawém těle (StN 1785); kdo se na krasu spoleha, na rozum se zapomjna; ženy, wino, toto dwoge, mnohych rozumu zbawuge (Se 18. st)
2. pl rozumy výsledok rozumovej činnosti, mienka, úsudok, názor: dotykagycze se nassych nayhlubssych rozumow a swedomy, uznali sme, aby Thomas Bacha Petrowj Lutrowj, bratru swemu, dzylw toho rychtarstwj postupyll (ORAVA 1574 DSJ); w tom pany wrozeny rozeznawsse swymy rozumy neprehlydagicze na porucženstwy gegych otcze (VAJNORY 1643); discrimina ingeniorum: rozdjlnosti rozumuw (KS 1763); a po mnohém rozumuv svojích híbáňí aj nalézli spúsob, z kterím tatík móhel sa naplatiť (BR 1785)
3. obsah, význam: z nektereho malého slowa nakriwenj se horssjti, gestli toliko podstata slowa a rozum reči nebýwa menený (SiP 1683); obscura verba: nesnadného rozumu slowa; noema: sententia, tagny rozum gednég reči; aphorismus: krátky rozum mnohych wec (KS 1763); pozatým slowo jobbaď v predešlým rozumu vymluvené bylo (VIEDEŇ 1785 DPB); -ček dem k 1: ratiuncula: rozumček (KS 1763)