rozum -u m.
1. ľudská schopnosť myslieť, uvažovať, rozmýšľať; um: ľudský r., mať bystrý r., spravovať sa r-om
2. obyč. mn. hovor. výsledok myslenia, rozmýšľania, uvažovania, mienka, názor: rozdávať r-y, chodiť si niekomu po r-y
● stratiť r. prestať rozumne uvažovať; → prísť o r.; byť chorý na r. choromyseľný; chodiť ako r-u zbavený počínať si nerozvážne; priviesť niekoho k r-u správne usmerniť jeho konanie; dostať r. zmúdrieť, zvážnieť; (ne)mať r. (ne)byť rozumný; chytiť, vziať, zobrať r. do hrsti intenzívne sa zamyslieť; → pohnúť r-om; konať proti zdravému r-u nerozumne; → prišlo mi na r.; r. mu nad tým stojí nevie to pochopiť; ťahať r-y z niekoho vyzvedať; lievikom nalievať r. (do hlavy) a) poúčať b) radiť nevedomému; expr. čo sa mu r. čistí? a) nevie triezvo uvažovať b) prejavuje známky duš. choroby;
rozumový príd.: r-é vlastnosti, r-á výchova, r-é poznanie;
rozumovo, rozumove prísl.