roztrpčený príd. majúci pocit roztrpčenia, rozhorčený; svedčiaci o tom: r-á opustená žena; r. pohľad;
roztrpčene prísl.;
roztrpčenosť -i ž.
roztrpčenosť -ti ž.
roztrpčený príd. naplnený trpkosťou, rozhorčenosťou (obyč. z pocitu trpenej krivdy, neprávosti, nespravodlivosti): r. človek; r-í bojovníci (Fel.); Pásaval statok ďaleko od ľudí s roztrpčeným srdcom. (Jil.);
roztrpčene prísl.: hovoriť, rozprávať r., mlčať r., tváriť sa r.; „Nik sa tu o mňa neobzrie!“ myslela si (Eda) roztrpčene. (Tim.);
roztrpčenosť, -ti ž. roztrpčenie, rozhorčenosť: cítiť r., mať pocit r-i