Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

roztrhať dok.

1. trhaním rozdeliť na kusy: r. papier, vlk r-l ovcu

2. používaním poškodiť, zničiť, potrhať: r. nohavice, pančuchy

● expr. je na r-nie a) je veľmi aktívny b) je veľmi hľadaný, obľúbený;

nedok. roztrhávať -a

// roztrhať sa:

1. šarkan sa vo vetre r-l, mračná sa r-li

2. obliečky sa časom r-jú

● expr. ísť sa r. byť veľmi aktívny; robiť do r-nia veľmi;

nedok. roztrhávať sa

*rozdrásať → správ. roztrhať, rozdriapať, rozryť, rozorvať

roztrhať -há -hajú -haj! -hal -hajúc -haný -hanie dok.

roztrhať sa -há sa -hajú sa -haj sa! -hal sa -hajúc sa -haný -hanie sa dok.

roztrhať, -á, -ajú dok. (čo, koho, čo komu) trhaním rozdeliť na viac kusov, na viac častí; trhaním poškodiť, poraniť, dotrhať, potrhať: r. papier, knihu; r. nohavice, šaty; r. niečo na kusy, na (márne) kúsky, na franforce; r. niečo na pazdery; r. niekoho, niečo v zuboch, zubami; Balašovi kanec na poľovačke roztrhal stehno. (Jégé) (Chlap) roztrhaný nie je (Tomašč.) nemá obdratý, otrhaný oblek;

pren. narušiť, porušiť, zničiť: Neroztrhajte blaho svoje i moje! (Tim.) Roztrhal zväzky, ktoré ho pútali k Pavlíkovi. (Min.)

● hovor. niečo je na roztrhanie veľmi hľadané, žiadané, obľúbené: niekto je na roztrhanie a) o veľmi činnom, aktívnom človeku; b) o človeku, ktorý je v spoločnosti veľmi obľúbený: dievča bolo na roztrhanie (pri tanci) brali ho neustále do tanca; slúžiť niekomu, robiť niečo až do roztrhania (tela) veľmi oddane, so zápalom, s nadšením; v zuboch ťa roztrhám, v zuboch by ho roztrhal vyhrážka nahnevaného človeka;

nedok. roztŕhať i roztrhávať, -a, -ajú

|| roztrhať sa

1. trhaním sa poškodiť, zničiť, rozdriapať sa, dotrhať sa, potrhať sa: Sú to staré háby. Ale pri stolárstve sa veľa roztrhá. (Taj.);

pren. porušiť sa, narušiť sa, prestať existovať: Roztrhali sa rodinné zväzky. (Zgur.)

● ide (idú) sa r. veľmi sa o niečo snaží(-ia), veľmi usilovne niečo robí(-ia); môže sa (mohol sa, môžu sa, mohli sa), má sa (mal sa, majú sa, mali sa) od roboty r. o niekom, kto veľa robí: (Stázka a Vinco) sa mohli roztrhať od rečnenia (Laz.) veľa rečnili. Môže sa roztrhať, nikdy sa nenasýti (Zúb.) nech akokoľvek veľa robí, nech sa akokoľvek namáha, usiluje; nemôže sa r. a) nemôže toľko robiť; b) nemôže zvládnuť toľko roboty; div (dobre) sa (od roboty) neroztrhá veľa robí; neurobí to, nedosiahne to ani keď sa roztrhá i keď sa bude akokoľvek snažiť, namáhať;

2. rozdeliť sa, podeliť sa na časti: Pod dojmom slova (zrada) roztrhali sa zriadené šíky (Škult.) rozišli sa, rozpadli sa;

nedok. roztŕhať sa i roztrhávať sa

trhať, -á, -ajú nedok.

1. (koho, čo; čím, kým) prudko mykať, šklbať, pomykávať, potrhávať: Keby ste ma neboli mykali, trhali, bol by som vám už ten hlas dal. (Taj.) Držali devu v mocných ramenách a začali ju zlostou besne trhať. (Vaj.); trhal sebou nervózne (Tim.); t. (celým) telom; trhal hnevne plecami (Jégé); trhá záverom pušky (Gráf); trhala ho za fúziky (Vaj.); bolesť trhá sluchy (Greg.); neos. sluchy mi trhá mám prudké trhavé bolesti v sluchách, pren. nemôžem to zniesť, počúvať; neos.: trhalo mu údmi (Taj.); Márii trhá kútikmi úst. (Jaš.); trhalo mi uši, v ušiach ma trhalo mal som prudké trhavé bolesti v ušiach, pren. pri počúvaní nepríjemných, ostrých zvukov; pren.: Nepretržité ujúkanie trhalo ma za dušu (Ondr.) vyvolávalo vo mne úzkosť. Macocha kričala, až srdce trhalo (Ondr.) až to spôsobovalo úzkosť, bôľ ap. Zúfalé vzdychy trhajú jej nežnú hruď (Tim.) prežíva pri nich bôľ, žiaľ, utrpenie. Smútok mu trhá dobrácku tvár (Fr. Kráľ) vidno mu na tvári smútok.

● niečo trhá (niekomu) nervy duševne vyčerpáva, ničí, robí nervóznym;

2. zried. natriasať, mykať, sácať, hegať, hádzať: Vlak uháňa zbesile, trhá a hádže. (Kuk.)

3. (čo, koho) driapať na kusy, šklbať, násilne rozdeľovať, roztrhávať, pretrhávať: t. papier, t. látku, t. nite; začala trhať zápisník na kusy (Jes-á); Alebo za živa nech šelmy trhajú ho (tyrana) na kusy. (Bunč.); t. niečo ako supy zdochlinu; t. nohavice drať; pren. t. priateľstvo, priateľské zväzky; pren. t. vernú lásku (Kuk.); t. rozhovor, myšlienky, slová; t. spánok niekomu vyrušovať, zobúdzať ho; majetky páni neradi, keď sa trhajú (Tim.) delia, drobia; pren. Čože mu ho [srdce] trháš na kusy? (Kuk.) spôsobuješ duševné utrpenie, muky; pren. Takého, čo má čo-to, na všetky strany trhajú (Tim.) všade chcú, potrebujú, všade majú o neho záujem.

4. (čo) vytrhávať, vyšklbávať, násilne vyťahovať: t. zuby niekomu; t. konope, ľan, repu, burinu, trávu; trhanie pňov (Jes.); t. si vlasy na znak zlosti, zúfalstva ap.;

5. (čo) (obyč. o kvetoch a plodoch) oddeľovať od byle, od vetvy ap.; oberať, zbierať: t. kvety, t. lístie, t. jahody, jablká, maliny; pren. Mysleli si, že z jej ruží každý môže trhať (Taj.) každý má na ňu právo. Umožňujete mi trhať plody mojich dobrých úmyslov (Fel.) mať úžitok z ich uskutočnenia.

6. (čo) niečo súvislé násilne rozrušovať, rozdeľovať, roztrhávaš: granáty trhajú zem (Fig.); pren. Láska je uragán, ktorý trhá hate (Mráz) odstraňuje prekážky, zábrany.

7. zried. (čo) násilím brať, vytrhávať zniekade, niekomu: Ľudia si priam trhali noviny z rúk. (Letz) Katka (trhá si ruku od neho, spurne). Aleže choď! (Tim.)

8. (čo z koho, z čoho) násilne strhávať, stŕhať, kmásať; vyzliekať: t. šaty z niekoho; všetko zo seba trhala (Kal.); pren. trhať masky z nehanebných obličajov (Vaj.) odhaľovať pokrytcov;

9. zried. (koho od čoho) násilne oddeľovať, odlučovať, odtŕhať: V Paškovi sa ozýva bolesť ako v každom sedliakovi, keď ho trháš od zeme. (Kuk.);

opak. trhávať, -a, -ajú;

dok. k 1 trhnúť, k 3, 6 roztrhať, potrhať, k 4 vytrhať, k 5 natrhať, k 3 dotrhať, k 8 strhať

|| trhať sa

1. mykať sa, šklbať sa, hádzať sa, pomykávať sa: (Uviazaný pes) trhal sa na reťazi. (Tomašč.) Trhal sa ako malý dravček, polapený do klepca. (Tat.) (Dieťa) len nasilu šlo s ním, trhajúc sa mu z ruky. (Jégé); pren. Ženiť povolil syna, no teraz sa už na neveste trhajú (Tim.) hádajú sa.

2. dostávať trhlinu, roztrhávať sa, rozrusovať sa: hmla sa trhá, mračná, oblaky sa trhajú; nite sa trhajú; steny sa trhali ani staré plátno (Jil.); šrapnel sa trhá vo vzduchu (Urb.); odb. trhanie obrazu (v televízii) chyba obrazu spôsobená poruchou synchronizácie;

3. zried. oddeľovať sa, odtrhávať sa: Veľmi sa trhajú (gombíky). (Kuk.); pren. trhajú sa rodiny, zväzky, priateľstvá ap.; plač sa počínal trhať (Hor.) prestával; Srdce trhá sa v nej (Tim.) prežíva žiaľ, bôľ, muky.

4. zried. deliť sa na skupiny, odtŕhať sa jeden od druhého: Škoda sa nám trhať, mohli by sme pekne svorne nažívať. (Vaj.)

5. expr. (o koho, o čo, zried. i za kým) zápasiť, bojovať, javiť záujem o niekoho, o niečo: Dievky sa o teba priam trhajú. (Zgur.) O tú rekreáciu sa roľníčky netrhali. (Laz.) I pani prezidentka sa trhá za ňou. (Jégé)

6. expr. namáhať sa, úmorne pracovať, drieť, hrdlačiť: Deti nemáš, čo by si sa trhal. (Kuk.) V práci netrhá sa veľmi. (Podj.);

opak. trhávať sa;

dok. k 1 trhnúť sa, k 2 roztrhnúť sa i roztrhať sa, k 3 odtrhnúť sa, k 5, 6 potrhať sa

roztrhať [-tr-, -tar-, -ter-] dk
1. čo (na čo, s čím) trhaním rozdeliť na viac kusov, častí niečo: concerpere epistolas: roztrhati listi; discerpere in membra: roztrhati na kusy (KS 1763); Hesichius hrach do gesle wložil, ty woli tak welice se zdesili, že swe prowazi roztrhali a preč utékli (VP 1764); w geseni, když pawučiny tráwu spolu zwážu, dobrá wec gest statek sem y tam prehnati, aby pawučinu z nohami roztrhal a pozbiral (VOv 1779)
F. r. ako pavučinu čo úplne narušil: (Basilius) wssečku pohansku newernost gak negaku pawucinu rostrhal (VP 1764); až ho chytím, všetkého roztrhám výhražná nadávka: na Martina Pjar swedčj Ondreg Drdo: Tisjc strgel do geho matera, až ho chitjm, wsseckeho roztrham, že nikda do fari wgac neprigde (PONIKY 1794); beda bude chlapcom, chleb sa na nich hneva, ze mu rostrhalj ze zubamj čreva (KC 1791) žartovné vyjadrenie o veľkej chuti
2. čo trhaním al. ináč poškodiť, zničiť niečo: (Job) rucho swe gest na sobe roztrhal (PoP 1723-24); takowu haty Dowaloucj wssecku rostrhali (L. PETER 1766); roztrhané plawnikúw stolice a weslá bily (PT 1778); diloricare tunicam: doloman roztrhati (LD 18. st)
3. koho, čo (/s/ čím) (o ľuďoch i zvieratách) ťažko zraniť až zabiť niekoho, niečo: morku gednu psy rozterhaly (H. SÚČA 1688); abi mnye jak zli lyev nyeporvál, mój śivot nyeodnyál, roztarhál nyeprátzel, nyemajutzoho śádnoho ratunku szvoho (DŽ 1752); dwa medwedi roztrhali sstiricat dwuch pacholikuw (SQ 1781); Samson lewa rukamy swima rostrhal (SJ 18. st); sládky Yežyss z bičama nagukrutňégsség roztrhaný gest (BlR 18. st)
F. r. na tisíc kúskov koho zabiť niekoho: pre hrich Adamuw wssecke potwory w ragy Adama a Ewu bes wsseckeg pochibi bili bi na tisic kuskuw roztrhali (MS 1758)
4. čo porušiť, narušiť, zrušiť niečo: Joannes Georgius a Schultz chtegice medzi strankamy predloženymy dalegsse rozepry ustawany a darebne nakladky rostrhaty (S. ĽUPČA 1677); Krystus Gežiss wssecek swet oswitil, temnosti od nas zahnal a zwazki wezeni nasseho roztrhal (MS 1758); polluere omnia jura: wssecky práwa roztrhaty, zrussyti; foedera fracta: roztrhali smlúwu (KS 1763)
5. čo, koho rozdeliť, rozlúčiť niečo, niekoho: dowčulagssku tenže jaczowsky statek po strankach rostrhany bil (PRESEĽANY 1741); distrahere homines: ssyrokó roztrhati lid (KS 1763); skazené pod otcem králowstwý na mnohé ďíli jest roztrhané (BR 1785); -ávať, -ovať, roztŕhať ndk k 1: tuto wodu kdo pige, kamen w ledwy roztrhuge (OR 1672); dalo sa tim messtiakom, cuo zwon na kostole rosstrhawalj, wina sex 13 (KRUPINA 1734); čos zle zessil, neroztrhug, než rozparag niťi, neb skrz trháňí odewu mohel by si sskoďiťi (GV 1755); collacero: roztrhám, na kusy trhám; concerpo: roztrháwám (KS 1763); k 2: biskup hlawi swég odkrywat nebude, odewi roztrhát nebude (KB 1757); za weliku krywdu sobe poklada kral, když nekdo obras geho rostrhuge, kazy a nohami posslapuge (GK 1779); šermiri za peňáze sa bili, i na kúsťički swé ťela roztrháwali (DS 1795): bár by kacyri sebe roztrháwali čzrewa, tak predca práwda držj (BlR 18. st); k 3: ptacy drawj hrdlicky roztrhugj (KoA 17. st); kdiž sa spaluge nektery umrly aneb kdy ho psy roztrháwagú, domnjwáte se, že odtud nebude powstáwat? (BlR 18. st); k 4: kdokolwěk pokány swate ze dna na den odklada, nadegj a duffany roztrhawa (SK 1697); kdo umenssuge a roztrhá dustogenstwý swateg cirkwy, ten tela Krystoweho oťat se usiluge (DuD 1717); refigo: zrussugem, roztrhám (KS 1763); k 5: statek do tehoz cziasu aby nykterak nebyl roztrhawan (s. l. 1530); roztrhať sa dk
1. trhaním sa rozdeliť na kusy, na časti: z fayky nawilewag do pera a tym do oka na belmo zafukny ale 3 razy, mosy sa belmo roztrhat a stratit (HK 18. st)
2. trhaním sa poškodiť, zničiť, potrhať sa, dotrhať sa: pri takom čase, kde se ohen strhne, aby se pilne merkuwalo, s ktereho domu mel by se dach dolu strhnut, aby kdiž bi se dach roztrhal, ohen daleg nemohel gity (KLÁŠTOR p. Z. 1725); odew na mým tele shnil a na kusi se roztrhal (VP 1764)
3. rozdeliť sa, odlúčiť sa, rozdvojiť sa: fatens gako bola zdana z gistim mesiarom a panyi patrowga na tom boli, zebi sa boli z Generou rostrhali (KRUPINA 1722)
4. prerušiť sa, narušiť sa, prestať existovať: vereor ne isthaec fortitudo in narvum (!) erumpat: bogjm, žeby táto syla k kóncu se neroztrhala (KS 1763); nesplňené manželstwj ag z ohledu na zwazek roztrhá sá (BN 1796); otéwri prúdi hlubokósti welikég a nech se roztrhagú na mňa wlnobjťá litósti twég (BlR 18. st); -ovať sa ndk k 1:
F. r. sa hnevom veľmi sa hnevať, zúriť: host tento pekelny w obsedlem tele witrženost wen z rozumu sweho trpi, hned hnewem se roztrhuge (MK 18. st); k 2: rimas agit: stěna se puká, rozsedá, sstěrbynu má, roztrhuge se (WU 1750); (Peter so svojimi tovarišmi) množstwj rjb polapili, takže se gjm syť roztrhowala (WP 1768); ze zdwihnutu nanáhle búrku lomcugu gse zdržadlá, trhagú se prowazy, rostrhuge se ssiff (PeP 1771)