roztĺcť -tlčie -tlčú -tĺkol dok.
1. tlčením rozdrviť: r. cukor, škoricu, r. orech
2. rozbiť (význ. 1): r. tanier, r. si nos;
nedok. roztĺkať -a
// roztĺcť sa rozbiť sa (význ. 1): taniere sa r-li
roztĺcť sa -tlčie sa -tlčú sa (ne)roztlč sa! -tĺkol sa -tĺkla sa -tlčúc sa -tlčený -tlčenie sa dok.
roztĺcť -tlčie -tlčú roztlč! -tĺkol -tĺkla -tlčúc -tlčený -tlčenie dok.
rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanier • rozraziť: rozraziť si nos • vybiť • vytĺcť • vyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na aute • hovor. zabiť: zabila pohár, vajce • expr.: rozmlátiť • roztrieskať • roztrepať • roztrieštiť • rozcapartiť • rozhádzať • rozbáchať • rozbúchať • hovor. expr.: rozšvacnúť • rozcapiť • rozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňu • rozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvere • rozdrviť • dodrviť • rozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúsky • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • rozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plot • rozbúrať • zdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňu • nár. rozklknúť (F. Hečko) • porozbíjať • potĺcť • dotĺcť • pobiť • poprebíjať • poroztĺkať • povytĺkať • povybíjať • povyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliaš • expr.: pomlátiť • poroztrepávať • potrepať • dotrepať • potrieskať • dotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad
2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiť • rozrušiť • rozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvo • zničiť • znivočiť • zruinovať: zničené, zruinované hospodárstvo • expr. roztrieštiť • kniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolku • rozniesť • rozmetať • rozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu
3. p. zodrať 1
rozdrviť 1. údermi, násilím porušiť celistvosť a utvoriť drobné kúsky • podrviť • vydrviť: rozdrviť, vydrviť kamene na stavbu domu • rozbiť • roztĺcť: rozbila, roztĺkla vajcové škrupiny • rozlámať • dolámať • polámať (lámaním): rozlámané konáre • rozmliaždiť (mliaždením): stroj mu rozmliaždil nohu • zošrotovať (rozdrviť na šrot): zošrotovať obilie • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • roztrieskať • roztrepať: načisto rozdrúzgal nábytok
2. p. premôcť 1
rozmliaždiť mliaždením rozdrviť • pomliaždiť: rozmliaždiť, pomliaždiť ovocie na kašu • rozdláviť • podláviť • rozgniaviť • pogniaviť • rozpučiť • popučiť • roztlačiť: rozdláviť, pogniaviť zemiaky • domliaždiť • expr.: umliaždiť • dogniaviť: stroj mu domliaždil, dogniavil ruku • zadláviť • zagniaviť: chodil opatrne, aby nezadlávil dážďovky • expr.: zapučiť • prepučiť • zmliaždiť • zmiagať • rozmiagať • pomiagať: pomiagané jahody s cukrom • pomiesiť • rozmiesiť (miesením rozdrviť): rozmiesená hlina • roztĺcť • potĺcť (tlčením rozdrviť): roztĺcť kamene na prach • rozdrobiť • rozmeliť • pomeliť • rozmrviť • pomrviť (mrvením rozdrviť): rozmrviť chlieb • rozdupať • rozdupkať (dupaním): deti rozdupali slivky pod stromom • rozotrieť • roztrieť (trením rozdrviť): rozotrel klasy v dlani • expr. domrviť • expr. zried.: rozcápať • rozpagáčiť • nár.: rozmliagať • rozmliazgať • rozdegviť • domeliť • porozpúčať • poroztláčať (postupne, viac vecí)
rozpadnúť sa 1. rozložiť sa na časti vplyvom dlhšieho procesu • rozsypať sa: murivo sa rozpadlo, rozsypalo • rozrúcať sa • porúcať sa • rozváľať sa • rozvaliť sa (rúcaním): most sa rozvalil • zvaliť sa • zbúrať sa • zrútiť sa • zrúcať sa • zboriť sa: stavisko sa po požiari zborilo • expr.: rozkydať sa • rozkydnúť sa: drevenica sa celkom rozkydla • odb.: zvetrať • rozvetrať (pôsobením vody, vzduchu, slnka): rozvetrané horniny • porozpadávať sa • porozpadúvať sa (postupne, jeden po druhom)
2. úderom, nárazom sa rozlámať • rozbiť sa • roztĺcť sa: váza sa rozpadla, roztĺkla na márne kúsky • hovor. roztrepať sa • expr.: rozdrúzgať sa • dodrúzgať sa • rozletieť sa • roztrieskať sa • roztrieštiť sa: všetky taniere sa už roztrepali, roztrieskali
3. p. rozložiť sa 3 4. p. rozísť sa 1
roztĺcť 1. p. rozdrviť 1 2. p. rozbiť 1
roztĺcť, -tlčie, -tlčú, -tĺkol dok. (čo)
1. tlčením rozdrviť, rozbiť: r. orech, r. kôstky z ovocia; r. cukor; r. hrudy zeme, r. kamene, skaly;
2. expr. rozbiť, potĺcť: r. misku, tanier, r. oblok; (Lomidrevo drakovi) hlavy roztĺkol. (Dobš.);
nedok. roztĺkať, -a, -ajú
|| roztĺcť sa rozbiť sa, potĺcť sa: všetky taniere sa roztĺkli
roztĺcť [-tl-, t(l)ú-] dk 1. čo tlčením rozdrviť niečo: kdoz by ta yadra zapalil a hned w wine aneb w octe vhassyl a na prach roztlukl, wsselyiaky krwotok zastawuge (MT 17. st); wezmy holubyho, missacyho legna, solj, trj wlaske sskrupiny, roztlč na prassek a pomiessag (RT 17. st); wezmi syrku kolko chcess mat, roztlcž ju w mažáry (VK 1764); rožtlučme w gednakeg mire bobky a galowcowé zrna, gesenowé semeno, polinkowu zelinu (VOv 1779) 2. čo (komu) rozbiť niekomu niečo: zatwrdili hrissnici boskemu kazatelowi, kdi powidal prawdu, roztlukli mu wssecku hlawu (MS 1758); Gedeon rozkázal pritem, žeby jeden každý (muž) to učinil, čo jeho činity uwydi, to jest, zeby trubili, když on trubit bude, nádoby hlinené roztukly, když on roztluče (PrW 1780); (cirkevníci) ňekolik skleníc a džbánuv roztlkli, ňekolik stolíc polámali, kachle zrúťili (BR 1785); poslal pán skrz hlúpího sluhu, který hňedki na dwúre ze skleňicu pádel, gu roztĺkel a wodu wilál (BU 1795); roztĺkať ndk k 1: glebarius: kdo hrudi roztlúká (KS 1763); čo geho (majerova) lichwa nezliže teg soli, to zas roztlka a sam užiwa (HRÁDOK 1715); k 2: illido: rozbjgám, roztlúkám; qvasso: roztlúkám (KS 1763); roztĺcť sa rozbiť sa, potĺcť sa: on pak magice na ten čas sklenjcj z palenku naplnenu w ruku swich, hodil do neg tu gistu sklenjcj, až se roztlukla (ŠTÍTNIK 1690) F. cžim nowý hrnec namokne, tým páchne, až se roztlukne (ŽP 1788) na čo si raz človek zvykol, od toho si ťažko odvyká; roztlčovať sa ndk: sylnjm powetrjm wssecky wecy hinuli, weslá odpadala a lody se roztlučowali (HI 18. st)
roztlčovať sa p. roztĺcť
roztĺkať p. roztĺcť