Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

rozsypať -e -ú dok.

1. sypaním cieľavedome rozhodiť, rozptýliť: r. umelé hnojivo, r. po dlážke piliny

2. z neopatrnosti rozhádzať, vysypať, roztrúsiť: r. múku na dlážku, r. cukor po stole

3. vysypať obsah z niečoho: r. cukorničku;

nedok. rozsypávať, rozsýpať -a

// rozsypať sa

1. sypaním sa rozptýliť, roztrúsiť: múka sa r-la

2. poškodením, roztvorením ap. sa vysypať: vrece so zemiakmi sa r-lo

3. stratiť pevnosť, rozpadnúť sa: vysušený sud sa r-l, čln sa nárazom r-l

akoby sa s nimi bolo vrece r-lo je ich veľa;

nedok. rozsypávať sa, rozsýpať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozsypať ‑e ‑ú dok.; rozsypať sa

rozsypať -pe -pú rozsyp! -pal -púc -paný -panie dok.


rozsypať sa -pe sa -pú sa rozsyp sa! -pal sa -púc sa -paný -panie sa dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

porodiť vydať zo svojho tela dieťa • priniesť/priviesť na svet: porodiť, priniesť na svet dvojčencetrocha expr. poviť: povila zdravého synakniž. zrodiť: zrodila syna už vo vyššom vekuhovor. zastaráv. zľahnúť: nevesta zľahla už s tretím dieťaťomhovor. expr. rozsypať sa: každú chvíľu sa rozsype


rozdrobiť sa 1. drobením sa rozdeliť na malé kúsky • rozmeliť sakniž. rozmelniť sa: pôda sa rozdrobila, rozmelilazried. zmeliť sa: huby sa v taške zmelilirozmrviť sapomrviť sazmrviť sarozdrviť sapodrviť sa: sklo sa pod ťarchou rozdrvilorozpadnúť sarozsypať sa: starý sud sa rozpadol, rozsypal

2. p. rozdeliť sa 1


rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišlirozpŕchnuť saexpr.: rozbehnúť sarozbehať sarozutekať sarozletieť saroztrieliť sarozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbáchrozptýliť saroztratiť saexpr.: rozliezť saroztárať saroztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciachexpr.: rozvandrovať saroztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svetekniž.: rozstúpiť sarozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlastizried. rozpadnúť sazastar. rozstať sa: rozstali sa v hneveporozchádzať saporozchodiť saexpr.: porozbiehať sapotratiť saporoztrácať saporozbehúvať saporozbehávať saporozliezať sa (postupne, jeden po druhom)

2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sarozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vecdiferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnostiodchýliť sanezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli

3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2


rozpadnúť sa 1. rozložiť sa na časti vplyvom dlhšieho procesu • rozsypať sa: murivo sa rozpadlo, rozsypalorozrúcať saporúcať sarozváľať sarozvaliť sa (rúcaním): most sa rozvalilzvaliť sazbúrať sazrútiť sazrúcať sazboriť sa: stavisko sa po požiari zboriloexpr.: rozkydať sarozkydnúť sa: drevenica sa celkom rozkydlaodb.: zvetraťrozvetrať (pôsobením vody, vzduchu, slnka): rozvetrané horninyporozpadávať saporozpadúvať sa (postupne, jeden po druhom)

2. úderom, nárazom sa rozlámať • rozbiť saroztĺcť sa: váza sa rozpadla, roztĺkla na márne kúskyhovor. roztrepať saexpr.: rozdrúzgať sadodrúzgať sarozletieť saroztrieskať saroztrieštiť sa: všetky taniere sa už roztrepali, roztrieskali

3. p. rozložiť sa 3 4. p. rozísť sa 1


rozsypať sa 1. p. rozpadnúť sa 1 2. p. rozísť sa 1 3. p. porodiť


rozsypať 1. sypaním dostať na väčšiu plochu • rozptýliťroztrúsiť: rozsypať, rozptýliť zrno po poli; roztrúsiť semeno do hriadokrozsiaťrozosiať (siatím) • rozkydať (kydaním): rozkydali hnojroztriasťrozprášiť: roztriasla, rozprášila po izbe dezinfekčný prostriedokporozsýpaťporoztrusovaťporoztriasať (postupne, väčšie množstvo)

2. z neopatrnosti sypaním rozhádzať • vysypať: deti rozsypali, vysypali cukorroztrúsiťnatrúsiťvytrúsiť: roztrúsil omrvinky po koberci; pri obede natrúsil; vytrúsil obsah vrecka na zemroztriasťrozprášiť: roztriasť hnoj; rozprášila múku pri pečeníporozsýpaťnarozsýpaťporoztrusovaťporoztriasať (postupne, väčšie množstvo)


rozutekať sa 1. behom sa dostať na rozličné strany • rozbehnúť sarozpŕchnuť sa: deti sa rozutekali, rozbehli, rozpŕchli po dvoreexpr.: rozletieť sarozlietnuť saroztrieliť sarozbŕknuť sarozfŕknuť sarozstreliť sarozsypať sa: skupina sa rozletela, rozfŕkla, rozsypala po mestezried. rozutiecť sa: dievčence sa rozutieklirozptýliť saroztratiť sa (po väčšom priestore) • rozplašiť sa (o zveri): srny sa rozplašiliporozutekať saporozbiehať sa (postupne)

2. začať utekať • rozbehnúť sa: rozutekal sa, rozbehol sa za autobusomexpr.: rozletieť sarozfrčať saroztrieliť sarozohnať sa: kôň sa rozohnal do kopca


zrútiť sa 1. prestať jestvovať ako celok (obyč. náhle; o niečom postavenom), zmeniť sa na trosky • zrúcať sazvaliť sazváľať sa: veža sa zrútila, zvalila; neudržiavané domy sa postupne zrúcali, zváľalihovor. expr. zošutrovať sa (s hrmotom sa zrútiť): svah sa zošutrovalzboriť sarozboriť sazosypať sa: dvorana sa po dažďoch zborila, rozborila; strecha sa zosypalaexpr. ruchnúť: stavba ruchla na hŕburozrúcať sarozváľať sarozvaliť sarozpadnúť sarozsypať sa (rozložiť sa na veľa častí) • porúcať sapováľať sa (postupne)

2. p. spadnúť 1, 3

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozsypať, -e, -ú, rozk. -syp dok.

1. (čo) sypaním rozptýliť, roztrúsiť po väčšej ploche: r. umelé hnojivo, zrno po poli, r. semeno do hriadok;

2. (čo, pren. i koho) roztrúsiť, vysypať, rozhádzať: (Zuza) rozsypala pánovi paklík tabaku. (Taj.) Metérov pomocník (urovnával) rozsypanú špaltu. (Urb.); pren. Karol viedol vojny proti Slovanom, aby ich potrestal, nie aby ich rozsypal po svete (Škult.) rozohnal; pren. expr. Aby si tak nehnal, rozsypeš nás, čert (Min.) prevrhneš voz a nás vysypeš;

pren. premárniť, rozhádzať, minúť (peniaze, majetok): Ty si ľahkomyseľne moje grajciare rozsypal. (Taj.) Treba jemu rozsypať gazdovstvo. (Skal.);

nedok. rozsýpať i rozsypávať, -a, -ajú

|| rozsypať sa

1. rozpadnúť sa a obyč. sa zmeniť na sypkú hmotu al. na prach: práchnivý peň sa rozsype; starý hlinený dom sa už rozsypal

už je (dávno) rozsypaný(-á) o niekom, kto je už dlhší čas pochovaný v zemi;

2. expr. pokaziť sa, porušiť sa a rozpadnúť sa na menšie časti, rozbiť sa: sud sa rozsypal; Kolesá sa rozsypú, ak sa nenamastia. (Kal.) Plť udrela na skalu a rozsypala sa. (Janč.);

pren. rozpadnúť sa, zaniknúť, prestať existovať: Panstvo grófa Czákyho sa rozsypalo na kúsky. (Skal.) Rozsype sa partia. (Ráz.); nádej sa rozsypala (Mor.); myšlienky sa rozsypali (Vaj.)

ide sa mu (jej) hlava r.veľa starostí;

3. (o niečom uloženom, zabalenom, zatvorenom, zviazanom) uvoľnením, poškodením, roztvorením, rozbalením, rozviazaním niečoho (obyč. nejakého obalu) sa roztrúsiť, rozletieť sa na všetky strany: Rozsypú sa ligotavé konzervy. (Heč.) Všetky listy sa rozsypali po kamennej dlažbe. (Hor.) Vyletel za ňou batôžtek a rozsypal sa. (Jégé); pren. Vlasy rozsypali sa jej na všetky strany (Kuk.) rozleteli sa.

ako keby sa s nimi vrece rozsypalo, vrece sa s nimi rozsypalo, mech sa s nimi rozsypal o veľkom množstve ľudí, ktorí niekam prišli al. prichádzajú;

4. expr. rozísť sa, rozptýliť sa: Mládež sa rozsypala sieňou. (Kuk.) Maďari rozsypali sa v kotlínskych krčmách. (Vaj.)

5. niž. hovor. (o žene) porodiť: Ja som sa rozsypala tri razy a vždy len v zime. (Tat.);

nedok. k 1-5 rozsýpať sa i rozsypávať sa

rozsypať dk čo
1. roztrúsiť, rozhádzať niečo: Weliki patek wczas rano Paczkowa prnesla bila mrawczow, ktere ze ya po pitwore rosipala ((LIESKOVEC) 1654); dispergere: rozsypati (PD 18. st); slimaky odspudis, kdis po zahrade kominowu sadzu rosipeš (PR 18. st);
x. pren (Tatári) fortelnim spusobem hognost penezuw po cestach rossipaly (WS 18. st) premrhali
2. rozbiť niečo: bobek ma skutek necžistoty a kamen rozsipatj a pisek z močem wiwiesty (HL 17. st) rozpustiť; že sme my geden sudček palenovy, druhy sud z mlata, trety ale s kapusty guš na potrebu wiceg nesuce rosypaly a na placange druhich obratily, zeznawame (ORLOVÉ 1786); čas gest činiti Pane, rossypali zákon twúg, preto sem milowal rozkáze twé nad zlato a nad topázyom (BlR 18. st); -ávať, -ovať, rozsýpať ndk
1. k 1: (Židia) v prvnj sobotu tohoto mesjce (februára) po dachoch a oknách semenec pre ptáctvo nebeské rozsjpagu (BT 1758); spargo: rozsypáwám (GrP 1771); spargo: rozsypugi (CL 1777); pod owce gest slama neylepssa, kteru neylechssa wec gest z widlami brati a rozsýpati (VOv 1779); jest jistá podstata, jak z najdrobňejšího písku spojená, jenž hňedki ponajprv tleť a dím púšťať začíná, potem horiť a iskri rozsípať, dokúď zcela ňeňi zňivečená (BR 1785); na mjsta, ktere su ňebespečne od hadow, dobru misel rosipag (PR 18. st)
F. bibl žnem, kde sem nerozsywal, a zbjrám, kde sem nerozsypal (KB 1756) všetko dokážem bez vlastného pričinenia
2. k 2: materyna dusska kapany mocze rezane oprawuge, kamen rozsypawa (HL 17. st) rozpúšťa;
x. pren dva razy som už pohorel a vždy som se težko budoval, z meho fundušu na druhe me pan prehnal, vždycka me len rosypoval (PODHORANY 1786) sužoval, trápil
3. čo (v čom) rozširovať, roznášať, rozchyrovať (reči, správy a pod.): nedopusstagme srdczy nassemu mnoho mluwiti, daremne a nepobožne recžy rosipaty (TC 1631); welku cnost ma, ktery umi mnohe mlčeť wecy, a ňičemny, čo ma mlčet, to rozsypa w rečy; pry hostinach rečy rozsypat neswečy (GP 1782); rozsypať sa dk
1. sypaním sa rozptýliť, roztrúsiť: penjze uradnjk odhodil, že sa do snahu rozsipalj (s. l. 1768); tych 5 grossj hot gjch po zemi, že sa rosipu (KRUPINA 18. st) rozkotúľajú
2. (v čo, na čo) rozpadnúť sa, obyč. na sypkú hmotu al. na prach: ach, otec múj milý, kdybys ty z mrtvých vstal, z velikej bolesti v prach bys se rozsypal (ASL 1687); y kosti se rozsipu po nekterem časy (GŠ 1758); dissipabilis: rozsypny, rozprchly, čo se rozsypat može (KS 1763); to zrno, kteréž do zeme wsato býwá, na prach se sýce rozsype, ale giné z neho powstáwá sláwnegssj (TR 1792)
3. pokaziť sa, porušiť sa, rozpadnúť sa na menšie časti, rozbiť sa: Geho milost pana rychtara za to prosym, aby dal G. M. spolu zwozit tito sudy a trossku bednarowy potwrdit, aby se nerosypaly (TRENČÍN 1646); ze ssupki černeg damasskoweg netco se rosipalo a z ostatniho ussili dcere žiwotecz (VRÚTKY 1668); oblokj na komore nebilj, ale ga sem sam lem pre wrabce sproste na papir ramj sprawil a takowe se ag rosipaly (PUKANEC 18. st);
x. pren slavna stolico, velice unižene pytame, veznice teho oberlajtmana od nas, niedajce se nam od ostatka rosypac, čemu niemožna reč, že by my to vytrimali (ZBOROV 1690 LP) upadnúť do biedy; -ovať sa, rozsýpať sa ndk k 1: dissipor: rezsypám (!) sa, rozprchám sa (KS 1763); k 2: lateres a pluvijs dissolvuntur: rosypagu sa cyhli pre mnohy désst; dilabor: rozcházám sa, rosypugem sa (KS 1763); kamenna modla se rozsjpa, hlinena se poláme, drewená zhnige, mosazna zezrzawi (VP 1764); k 3: dissilio: rozpukám se, rozpadám se, rozsypugem se (KS 1763); nowé rúcho sa mezi prstami rozsípá (BPr 1787)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu