rozrušiť dok.
1. vyviesť z psychického pokoja, z rovnováhy, znepokojiť, vzrušiť: správa ho veľmi r-la
2. porušiť, narušiť: voda r-la pôdne vrstvy; r. súlad v manželstve;
nedok. rozrúšať -a, rozrušovať
// rozrušiť sa
1. dať sa vyviesť z psychického pokoja, z rovnováhy, znepokojiť sa, vzrušiť sa: pri tých myšlienkach sa veľmi r-la, od r-enia nemohol zaspať
2. porušiť sa, narušiť sa: vplyvom vody sa drevo r-í;
nedok. rozrúšať sa, rozrušovať sa
rozrušiť sa -ší sa -šia sa (ne)rozruš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.
rozrušiť -ší -šia rozruš! -šil -šiac -šený -šenie dok.
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
dojať 1. silno citovo zapôsobiť • rozochvieť • rozrušiť: divákov dojal, rozochvel precítený prednes poézie • rozcitlivieť • rozcítiť • pohnúť • hnúť: muža pohla prosbami; nič ho nehne • nadchnúť • uchvátiť • vzrušiť (vo veľkej miere dojať): krása mora turistov uchvátila • expr. chytiť • kniž. jať: chytilo, jalo ju to k slzám
2. p. nahnevať
nadchnúť vzbudiť v niekom nadšenie, zápal • oduševniť: svojím spevom nadchla, oduševnila celé publikum • rozohniť • rozpáliť • rozvášniť (vo veľkej miere): nové idey ich rozohnili, rozvášnili • kniž.: zapáliť • roznietiť • rozplameniť • zried. zanietiť: zapálil, zanietil masy za národ • očariť • očarovať • exaltovať (vyvolať silný kladný citový zážitok): prednes ho očaril, exaltoval • uniesť • strhnúť • ovládnuť • opanovať • chytiť (nadšením vziať do svojej moci): krása hôr ho celkom uniesla, opanovala, strhla • expr. opantať • kniž. uchvátiť: more ho opantalo, uchvátilo svojou krásou • vzrušiť • rozrušiť • rozochvieť • rozohriať • pohnúť • dojať (vyvolať citové pohnutie): verše ju rozochveli, dojali
narušiť čiastočne nepriaznivo zmeniť normálny stav • porušiť: plač narušil ticho; žiaci porušili disciplínu • naštrbiť • podkopať • podvrátiť • podryť: mal naštrbené zdravie; podkopali jeho autoritu; podvrátil chybné názory kolegov • expr.: nabúrať • nahlodať: nahlodali jeho dôveru • poškodiť • pokaziť • porúchať (narušiť mechanicky): poškodený obal; pokazil, porúchal fungovanie stroja • podlomiť • oslabiť • otriasť (zároveň spôsobiť zoslabenie): choroba podlomila jeho organizmus; zlé reči otriasli jeho dôverou • rozvrátiť • rozložiť • rozrušiť • vyvrátiť (narušiť celistvosť): rozvrátená výroba; vyvrátiť všetko do základov
otriasť 1. chvíľu mocne triasť niečím • zatriasť: výbuch otriasol, zatriasol oblokmi • zalomcovať • zlomcovať (intenzívnejšie, s väčšími výkyvmi): prievan z(a)lomcoval dvermi
2. trasením z povrchu odstrániť; trasením zbaviť niečoho • striasť • otrepať: otriasť, striasť, otrepať z dáždnika vodu; otriasť, otrepať dáždnik • oklepať • odklepať • odklepnúť • sklepať • sklepnúť • expr. oklepkať: o(d)klepal, odklepol popol z cigarety; sklepal, sklepol prach z topánok • zried. obtriasť (dookola): obtriasol jabloň • postriasať • pootriasať • poobtriasať (postupne): postriasať slivky zo stromu
3. mocne zapôsobiť (obyč. negatívne) • zdrviť • rozrušiť: správa otriasla celou rodinou; prípad zdrvil, rozrušil mesto • rozochvieť • vzrušiť (nepríjemne) • vyviesť z rovnováhy: udalosti ho rozochveli, vzrušili, vyviedli z rovnováhy • zalomcovať • zlomcovať: jej srdcom z(a)lomcoval bôľ • pren. primraziť: primrazila nás zvesť o nešťastí
4. narušiť daný stav, ubrať na istote niečoho • podkopať • podlomiť • podryť • nalomiť: otriasli, podkopali našu dôveru; udalosť mu podlomila, podryla zdravie • oslabiť: oslabiť politický systém
pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiť • rozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčila • rozbúriť • rozrušiť • rozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnosti • rozvíriť • rozvlniť: rozvírenie verejnej mienky • expr. pobalušiť • vyrušiť • rozčúliť • podráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie
p. aj nahnevať
2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinu • pohnevať: nechcel si pohnevať matku • expr. poštvať: poštvali ho proti kolektívu • vzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniu • expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosť • pohoršiť • rozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládenca • iritovať: čosi ma na celom prípade iritovalo
poleptať leptaním poškodiť, narušiť • rozleptať: kyselina poleptala, rozleptala kožu, sklo • rozrušiť: hrdza rozrušila kov
porušiť 1. zmeniť pôvodný normálny stav smerom k horšiemu, nepriaznivému stavu niečoho • narušiť (trocha, čiastočne): lieky mu porušili, narušili funkciu pečene • porúchať (veľmi poškodiť): porúchaný bicykel • poškodiť (spôsobiť škodu na niečom): poškodenie karosérie auta; poškodiť si zdravie • naštrbiť: vzťahy k rodine boli naštrbené • expr. rozryť: rozryť pokoj na pracovisku • rozrušiť: mráz rozrušil povrch cesty • rozožrať (žraním poškodiť): mole rozožrali kožuch • expr. zožrať: ťažká robota mu zožrala zdravie; hrdza zožrala zámok • zničiť (veľmi, celkom poškodiť): kyselina zničila celý oblek • pokaziť (porušiť fungovanie niečoho): pokaziť televízor, pokaziť si žalúdok
2. dopustiť sa priestupku voči niečomu, nedodržať, nerešpektovať niečo • prestúpiť: porušiť, prestúpiť zákaz, zákon, predpis • prekročiť: prekročenie termínu, nariadenia • zastaráv. zlomiť: zlomiť prísahu, sľub
rozohniť citovo silno vzrušiť: víno im rozohnilo mysle; rozohnil publikum svojím prejavom • rozrušiť: urážka ho rozrušila • nadchnúť • oduševniť: pohľad na hory ho nadchol • kniž.: zapáliť • uchvátiť • zried. zanietiť: zapálil, zanietil im srdcia nádejou • pren. expr. elektrizovať: rozporuplná správa ho elektrizovala • rozpáliť • rozplameniť • rozvášniť • roznietiť • zried. rozvíchriť (rozohniť vo veľkej miere): nespravodlivosť ho rozpálila, rozvášnila; roznietili, rozvíchrili v nej nenávisť • rozjariť • rozohriať • rozveseliť (zároveň potešiť): rozprávaním rozjaril celú spoločnosť
rozrušiť, -í, -ia dok.
1. (koho, čo) vyviesť niekoho niečím z duševnej rovnováhy, pripraviť niekoho o duševný pokoj; znepokojiť, vzrušiť: Zvesť o kúpe chalupy rozruší Gaby. (Ráz.) Večer strávený pri víne Kristu čudne rozrušil. (Urb.)
2. (čo) rušivo do niečoho zasiahnuť, porušiť, pokaziť: „Daj boh šťastia!“ rozrušil tichý večer rúhavým pozdravom. (Ondr.) Úloha tohto dievčaťa je rozrušiť pokoj. (Kuk.)
3. (čo) porušiť, poškodiť, pokaziť: r. pôdne vrstvy, hrdza rozruší kovové predmety; pren. (Spisovatelia) namiesto toho, aby rozrušili túto idylu, si vzájomne podkurujú. (A. Mat.) Polícia chcela rozrušiť schôdzku stávkujúcich. (Karv.);
nedok. rozrušovať, -uje, -ujú i rozrúšať, -a, -ajú
|| rozrušiť sa
1. (bezpredm. i čím) dať sa vyniesť z duševnej rovnováhy, stratiť duševný pokoj, znepokojiť sa, vzrušiť sa: dať sa, nedať sa r; Dosiaľ sa nijako nerozrušil pri slove ženba. (Hor.) Takýmito myšlienkami som sa rozrušil. (Ondr.)
2. porušiť sa, poškodiť sa, pokaziť sa a potom sa obyč. rozpadnúť: vplyvom hrdze sa kov rozruší; vplyvom vody sa kameň rozruší;
nedok. rozrušovať sa i rozrúšať sa
rozrušiť dk porušiť, rozlámať, rozbiť: disrumpere, dissecare: rozrussiti (PD 18. st)