rozraziť dok.
1. nárazom, silným úderom rozbiť: kameňom mu r-l hlavu
2. násilne rozdeliť (niečo kompaktné): r. zástup demonštrantov; r. front prelomiť;
nedok. rozrážať -a
rozraziť -zí -zia rozraz! -zil -ziac -zený -zenie dok.
rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanier • rozraziť: rozraziť si nos • vybiť • vytĺcť • vyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na aute • hovor. zabiť: zabila pohár, vajce • expr.: rozmlátiť • roztrieskať • roztrepať • roztrieštiť • rozcapartiť • rozhádzať • rozbáchať • rozbúchať • hovor. expr.: rozšvacnúť • rozcapiť • rozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňu • rozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvere • rozdrviť • dodrviť • rozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúsky • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • rozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plot • rozbúrať • zdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňu • nár. rozklknúť (F. Hečko) • porozbíjať • potĺcť • dotĺcť • pobiť • poprebíjať • poroztĺkať • povytĺkať • povybíjať • povyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliaš • expr.: pomlátiť • poroztrepávať • potrepať • dotrepať • potrieskať • dotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad
2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiť • rozrušiť • rozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvo • zničiť • znivočiť • zruinovať: zničené, zruinované hospodárstvo • expr. roztrieštiť • kniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolku • rozniesť • rozmetať • rozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu
3. p. zodrať 1
rozraziť 1. p. roztrhnúť 2. p. rozbiť 1
roztrhnúť trhnutím rozdeliť na kusy al. porušiť celistvosť • pretrhnúť • rozdrapiť • rozšklbnúť: roztrhol list, niť; pretrhol, rozšklbol si nohavice na klinci • rozraziť • rozlomiť • rozťať (násilným trhnutím): rozrazil tvrdý obal • preraziť • prelomiť • preťať: ticho preťal výkrik • zatrhnúť • natrhnúť • nadtrhnúť • nadrapiť (trhnutím porušiť): zatrhnúť si ponožku; natrhnúť si sval, sveter • expr.: rozkmasnúť • rozhodiť • rozškrknúť • predrapiť: rozkmasol, predrapil plátno na dva kusy; rozhodili potrubie náložou • det. roztržkať • nár. rozsadiť (Dobšinský) • poroztŕhať • poroztrhávať (viac vecí al. na viacerých miestach) • ponatŕhať • ponatrhávať (trhnutím porušiť na viacerých miestach) • porozrážať • poprerážať (postupne)
rozraziť, -í, -ia dok.
1. prudkým úderom, nárazom rozbiť, roztrieštiť, roztrhnúť, rozlomiť a tak poškodiť al. poraniť: r. si hlavu, čelo, tvár, koleno; rozrazený nos; rozrazené dno lode; Rozrazil si špičku na novej topánke. (Tat.); bás. Nech azúr blesk bár v črepy rozrazí. (Hviezd.)
2. (čo, koho) nárazom, silou, násilím rozpojiť, rozdeliť, roztrhnúť niečo kompaktné, pevne spojené ap.: r. vzduch; r. kordón zvedavcov; Kruh mládencov ktosi prudko rozrazí. (Ráz.); pren. Komúna rozrazila front imperialistických krajín (Gos.) narušila ich jednotu. Výbuch chlapského smiechu rozrazil vlny jarného vzduchu (Jil.) smiech zaznel povetrím.
3. zried. (koho) prudko, veľmi intenzívne schvátiť, ovládnuť, opanovať (o telesných a duševných stavoch): Rozrazila ho triaška. (Podj.);
nedok. rozrážať, -a, -ajú
|| rozraziť sa (na čo, zastar. i v čo) nárazom al. pôsobením sily sa rozdeliť, roztrieštiť sa: skala sa rozrazila na malé kúsky; (Voda) sa rozrazí v malé kvapôčky. (Kuk.);
nedok. rozrážať sa
rozraziť dk 1. čo, koho (o čo); čo komu, čo s čím nárazom, silným úderom rozbiť niečo, zabiť niekoho: Pan Bůh bil prikazal Mogžissowi, abi sebe dwe tablice kamene podobne prwnim, kterež bil rozrazil, udelal (TC 1631); blaze tomu, kdož twe ditky o skalu rozrazy wssecky, byt se twug rod wyplenil (KK 1709); wtom tenže mager kwol uchitil a tu kožku na hlawe mu (pastierovi) rozrazyl (BLATNICA 1757); ictu aliqvid diverberare: z uderenjm ňečo rozraziti; caput concutere: rozbiti, rozraziti hlawu (KS 1763); (plavci) rozrazicze hagow, mizerné podtonuly (PeP 1769) F. r. ako hrniec hlinený koho premôcť, poraziť niekoho: od rozhněvaní a hněvu tvého, že jsem byl povýšil oumyslu svého, rozrazils’ mne jako hrnec hlinenný, neb jsem zdál se v sebe lepší než jiný (RL 1571) 2. čo násilne rozdeliť, roztrhnúť niečo pevne spojené, kompaktné: Angel Páňe rozrazyl na dwe strani plameň ohňa w peci; utekali Zebeé a Sálman, za kteryma kdiž Gedeon bežal, dohonil gjch, kdiž rozrazyl wssecko wógsko gegjch (KB 1757); celebrare convivia: hostinu rozrazyti (KS 1763) prekaziť; Gezu Kryste, prosýme, abys oblaky powetrj burjcý rozrazyti ráčil (Le 18. st) 3. koho prudko ovládnuť niekoho: Tohoto (Dávida) opowážliwost a nadmjru smelost musý byt skrocená a geho nádhernost znamenitým prikladem rozrazena (ŽS 1764); rozrážať, rozrazovať ndk k 1: elido: rozbjgám, roztlúkám, rozrážám (KS 1763); discutio: rozrazugi (CL 1777); naposledy na túto nákowu bydnu rozrazugu gse strely (PeP 1771); pulvero: hrudy rozrázim (LD 18. st); x. pren rozmohla se zlost, stud newážj, wsse rozrážj každau dobrau ctnost (PoP 1723-24) prekazí; k 2: weronika čysty krew a kleyowate sslemy rozražy (MT 17. st); psy wyno flaystrowanym swym horkosty wreduw a hlyz horkych rozražy (HL 17. st); predstawuge nam aposstol Pane sebe sameho za priklad, gakožto ktery nebogowal, gako kdiž by powetry rozražel (Le 1730); fluctifragus: wlnolomny, wlnorozrážny, čo wlnj rozrážá; rozraziť sa dk na čo 1. nárazom al. pôsobením sily sa rozdeliť, roztrieštiť sa, rozbiť sa: kdiž se rozrazi (guľka) na dwe, ty, ktere celystwe gsau a od cžerwůw nezwrtane, mywagi mauchu (MT 17. st); cym zagiste hrnček nawre, tym pachne, až se y rozrazy (CS 18. st); x. pren kdyby mne y cela syla diabluw chtela požrjt, kdy gen twu krew ukažj, hned se gich moc rozrazj (PoP 1723-24) naruší sa 2. poraniť sa: kdož by padl na ten kamen, rozrazy se, a na kohož upadne, zetret geg (Le 1730); stesty sweta tohoto gest gako sklo, ktere když se neywjce swyti, wssak se rozraziti muže (LP 1769); rozrážať sa [-že-] ndk k 1: byt y gečeli a kormutili se wody geho a hory se rozraželi od nasylneho dutj geho, awšak na slowo twe more mlčj a Yordan naspet se obracuge (MV 1676)