rozputnať dok. uvoľniť zo spútania, z pút: r. väzňov;
nedok. rozputnávať -a
rozputnať -ná -najú -naj! -nal -najúc -naný -nanie dok.
rozputnať p. rozviazať 2
rozviazať 1. uvoľniť spojené, zviazané konce • rozuzliť: rozviazať, rozuzliť slučku • expr.: rozpantať • rozsnovať • odkosíliť • rozkosíliť: nemohol rozpantať, rozkosíliť zamotané pásy • porozväzovať (postupne, viac vecí)
2. rozpojením uzla uvoľniť • rozuzliť: rozviazal, rozuzlil šnúrky na topánkach • rozputnať (uvoľniť zo spútania): rozputnal okovy väzňa • rozpustiť (vlasy): rozpustila si vrkoče • kniž. zried. rozpútať: rozpútali mu ruky • porozväzovať (postupne, viac vecí)
3. p. zrušiť
rozputnať, -á, -ajú dok.
1. (čo, koho) uvoľniť zo spútania, z pripútania, z pút, rozviazať, rozpútať: r. okovy (Hviezd.); Mužovia rozputnali sluhov jeho. (Kal.)
2. kniž. (čo) roznietiť, vyvolať, rozpútať: r. búrku (Vlč.); rozputnaná zábava (Jes.); Rozputnala v ňom náklonnosť k zlému. (Vaj.);
nedok. rozputnávať, -a, -ajú
|| rozputnať sa
1. uvoľniť sa zo spútania, z pripútania, rozviazať sa, rozmotať sa: klbko sa rozputnalo;
2. kniž. zried. mocne, prudko sa roznietiť, prejaviť sa s veľkou intenzitou, rozpútať sa: náruživosti sa rozputnali (Vlč.);
nedok. rozputnávať sa
rozputnať dk zbaviť pút, rozpútať: compedibus solvere: rozputnati (PD 18. st); -ávať ndk: compedes adimo, resolvo: rozputnáwám (KS 1763); compedibus solvere: rozputnáwati (PD 18. st)