rozpustiť dk
1. čo uvoľniť niečo zviazané, spojené, upevnené, pevné, rozviazať niečo: matu zetrenu klad ženam na prsy, když se w nich mleko od prilyssne hognosti zražj a prsy stwrdnu, obmekcugy ge, rozpusty a uzdrawy (MT 17. st); mily Pane, otewry pruduchy nebeske, rozpust oblaky, zessly tichy desst na wyprachlu (zem) (AgS 1708) rozožeň; plawcy, rozpustiwsse prowazy a zdwichsse plachtu k wetru, tahly se k brehu (Le 1730); (strom) od wúni wlážnég wodi rozkwitne a rozpústi ratolésti (KB 1757) vyženie; dare fraena: rozpústiti koňowé ústa (KS 1763)
F. r. jazyk prestať sa ovládať v reči: wyceg misli, čo mass mlčet, než čo máss mluwiťi, nechteg z dobrych rečy ku zlym gazik rozpustiťi (GV 1755)
2. koho dať podnet, impulz, dovolenie na rozchod, rozlúčenie s niekým, prepustiť niekoho: (Hospodin) lačne nakrmil dobrymi weczmy a bohate rozpustil prazdne (PoP 1723-24); káždý, kdo rozpústi manžélku swú mimo prjčini cyzolózstwá, dáwá gu na cyzolózstwo (KB 1756); solvere convivas: prepustiti, rozpústiti hosťú (KS 1763); exercitum hibernatum dimittere: rozpustiti wogsko do zymowiska (PD 18. st)
3. koho dať príkaz na zastavenie niečej činnosti: prečo sme rozpústili zakladatela twého a towarystwi twé? (BlR 18. st)
4. čo uviesť do tekutého stavu, roztopiť niečo: (kupec) kdyžbi cýn ten na probu w ohni byl rozpustil, nalezel, žebi samé čissté strýbro bylo (VP 1764); rozpust owčj log a teplý gak znésti může (vôl), tam wleg (PL 1787); wezmi medwedi sadlo, rozpust neb wismaž ho na panwicy (NN 18. st)
5. čo v čom, s čím, na čom, do čoho dať, nechať roztopiť niečo v niečom: wezmy kolomass a rozpust gy we wode, dobre ritko (LR1 17. st); w tegto wytlačeneg poliewce 4 neb 5 lotuow klystiroweho aneb kuchinskeho cukru rozpust a geden anebo dwakrat applikug (RT 17. st); borowicžkj na mladem masle rozpust na tichem ohnj a rospussčene preczed czes ssatu; war s nim (s pľúcnikom) wodu z ružowim lekwarom rospust a gichu kazdeho rana pi (RN 17.-18. st); zetri lnenu pokriwu a rospust gi w bilim piwe a zkwas (RG 18. st); wezmy byleg horčice a rozetry gu a rozpust z mlekom teplim (HK 18. st); rozpúšťať [-šť-, -šč-] ndk
1. k 1: med pruduchy zyl otwyera a wlhkosty w tiele rozpussty (HL 17. st); wlasky koper u wine warenj a pitj rospussti a rozhanj sedlu krew w žiwotje (RN 17.-18. st); frondesco: rozzeleňugem se, zelenám se, ratolestj rozpússťám vyháňam; exolvo: rozwazugem, rozpússťám, rozpletám (KS 1763); palčiwost welka aneb suchota u howada rozpusča wlchkosti ritkegsse (LDo 1792);
x. pren táto wůla, gakožto nebeská a Božská wládne s srdcem lidským a lásku rozpusstá (MPS 1777) uvoľňuje, vyvoláva
F. r. svoj jazyk prestávať sa ovládať v reči: nerozpussteg tak slobodně gazyku twého, nebo bytby král y pretrpěl, gá žádným spúsobem neztrpim (WP 1768); r. uzdu čomu k čomu dať voľnosť niečomu na niečo: o, gak hrozně tresce Bůh wssemohucý tých, ktery očom a ussum swým uzdu ku wssemu zlému rozpusstagj (SK 1697)
2. k 2: wogacy rozpusstanj a z zbroge zwlečeny bjwagj (KoB 1666)
3. k 4: kowowe (ruda) z důle (ze ssachty, yamy, z bany) dobiwagi neb wikopawagj, z nichž protože se rozpusstegi (roztopugi) a zhusstugi neb sedagi, rozlične wecy se zlewagj (KoA 17. st); replumbo: olowo roztopugem, rozpússťám; disglutio: klég rozpússťám; glaciem refundit sol: slúnko rozpússťá, rozpljwá led (KS 1763); liqueo: rozpussčiám (AP 1771); emolire ceram: wosk rozpussteti (LD 18. st)
4. byť samopašný, samopašiť, vystrájať: (Židia) dne 15. svetga svátek Misko ebolt, v kterém dokonawsse pusti svoge začjnagj se veselit, tancovat y deti svoge navázagu rozpuštat (BT 1758); -ievať frekv k 1: balsan mocz žywelny zahrywa a sussy in 3tio gradu inde a s te mocy rospusstiewaty, žieraty a wůny swu posylniowaty srdce obzlasstie omdlewaty nedopussty (HL 17. st); rozpustiť sa dk
1. stať sa tekutým, roztopiť sa: gednu ližičku ručnjčneho prachu a ližičku medu spolu pomiessag a nechag se pomalj na gazjku rozpusti (RT 17. st); y ten gest weliký zázrak, že krew geho (sv. Januária) w gedneg sklenneg nádobě držj se, ktera když gu pred hlawu geho položá, hned zmakne rozpustj se, gakžto by znowu z těla wyljtá byla (WP 1768); stareho sadla hodny kusek zapal w pul žagdliku palenem, at se dobre rospusti (HK 18. st); cera tabuerat: wosk se rozpustil (LD 18. st);
x. pren slawa ginich men a titulow kdibi se s titulem sluzebnika B. zrownala, zmizne a dokoncza se rozpusti (WS 18. st) pominie
F. jazyk sa r-l o zbytočnom rozprávaní: prwe nežly gazik mug ssetečni opet rospustil by se, nech nemym zustanem (SJ 18. st); r. sa ako vosk obmäkčiť sa, dojať sa: srdce me gako wosk rozpustilo se uprostred wnitrnostj mych (SP 1696)
2. rozplynúť sa v kvapaline, roztopiť sa: geden loth z kaffru nech sa wezme a w octe nech sa dobre rozpusti (LDo 1792); ňektore weci se ag w geho ostrosti (octu) rospustja (PR 18. st); rozpúšťať sa, rozpušťovať sa ndk k 1: liquor: rospussczam sa (VT 1648); deliquesco: rozpusstugi se, roztekám se, rozpljwám se (WU 1750); cera intabescit igni: wósk od ohňa se rozpljwá, rozpússťá (KS 1763);
x. pren opráwdiwe srdco čloweka z lásku by sa rozrezáwati a rozpússťati melo (BlR 18. st) obmäkčovať sa; po dost dlhém mlčany rozpusstal se tenssy zwuk, pomáli dalég hlúčičy (PT 1778) rozliehal sa; k 2: perli solvugi anebo rozpussčagj se w destillowanom octe (RT 17. st)
rozpúšťať, rozpúšťať sa, rozpúšťavať, rozpušťovať sa p. rozpustiť