rozpust, -u m. nár. neviazanosť, rozpustenosť: Nie rozpust, lež činný pohyb bujarý! (Hviezd.) Od rozpustu nevedia čo robiť. (Kuk.); pren. bás. Vlas v rozpust rozmetaný (Hviezd.) rozstrapatený.
rozpust m roztopašnosť, samopašnosť: slissal-ly swedek, že netoliko sedlaczkich, než y w panskich pohankach nektery lide w rozpust a z weliku sskodu lichwu pasawaly (T. TURNÁ 1715) bez dovolenia, svojvoľne