rozpoltený príd.
1. rozdelený na dvoje, rozdvojený: r. peceň chleba
2. vnútorne nevyrovnaný, rozdvojený: r. človek;
rozpoltene prísl.;
rozpoltenosť -i ž.
rozpoltený -ná -né 2. st. -nejší príd.
rozdvojený 1. vnútorne nejednotný (o človeku) • rozpoltený • rozpolený • rozlomený: byť rozdvojený, rozpoltený, rozpolený • pren. rozčesnutý • rozoklaný; rozorvaný • schizofrenický • rozštiepený • nevyrovnaný: rozdvojená, schizofrenická, rozštiepená osobnosť • dvojpólový • dvojpolárny: dvojpólové, dvojpolárne myslenie
2. rozdelený na dvoje • rozoklaný • rozštiepený: rozdvojená, rozoklaná, rozštiepená brada • dvojklaný • klaný: dvojklaný nerv
3. p. nejednotný
rozháraný pociťujúci zmätok, nesúlad, vnútorný nepokoj (o človeku); svedčiaci o neusporiadanosti, chaose • nevyrovnaný (op. vyrovnaný) • rozhádzaný • kniž. rozorvaný • rozvrátený: rozháraný, nevyrovnaný človek; byť vnútorne rozháraný, rozhádzaný, rozorvaný, rozvrátený • rozdvojený • rozpoltený • rozlomený: rozdvojená, rozpoltená, rozlomená duša • neurotický • nervózny (svedčiaci o nervozite) • chaotický • zmätený • expr. rozmetaný (svedčiaci o zmätku, neusporiadanosti): neurotické, nervózne správanie; chaotický citový život; chaotické, zmätené pomery • popletený • dopletený: popletené, dopletené myšlienky • neusporiadaný • nesúladný: neusporiadaný, nesúladný život (op. usporiadaný, harmonický)
rozpoltený 1. porov. rozdvojiť, rozdeliť 2. p. rozdvojený 1, rozháraný
1. rozdelený na dvoje, rozštiepený, rozdvojený: r-é konské kopyto (Jégé); r-é bochníčky (Kuk.);
2. vnútorné (duševné) rozorvaný, rozvrátený, roztrieštený: r. človek; Bôľna spomienka na Malvínu schytila jeho celú dušu, rozpoltenú, roztrhanú jej smrťou. (Vaj.);
rozpoltenosť, -ti ž.