rozpustiť1, -í, -ia, rozk. -pusť/-pusti dok.
1. (čo) niečo, čo je v tuhom stave, uviesť do tekutého stavu, roztopiť, roztaviť: r. sneh, ľad, rozpustené maslo; r. med, r. vosk, parafín;
2. (čo v čom) niečo tuhé dať rozplynúť, roztopiť v kvapaline: r. vo vode hrsť cukru, mydlo; v morskej vode je rozpustená soľ; Fialkovú farbu rozpustil vo vode. (Barč);
nedok. rozpúšťať1, -a, -ajú
|| rozpustiť sa1
1. prejsť z tuhého skupenstva do kvapalného, stať sa kvapalným, roztopiť sa, roztaviť sa: ľad, sneh sa rozpustil, sadnutá krv sa rozpustila, masť sa rozpustila, maslo sa rozpustilo, vosk sa rozpustil; pren. Čo sa priam rozpustíš, pôjdeš k doktorovi. (Jégé)
2. rozplynúť sa, roztopiť sa v kvapaline: cukor, soľ, mydlo sa vo vode rozpustí; niektoré tabletky sa vo vode nerozpustia;
nedok. rozpúšťať sa1
rozpustiť2, -í, -ia, rozk. pusť/-pusti dok.
1. (čo) niečo zviazané, upevnené uvoľniť, povoliť, rozviazať: rozpustené vlasy, r. uzol;
2. zried. (čo) roztiahnuť, rozložiť: (Učiteľ) spieval pri klavíri s rozpustenými krídlami fráčika. (Taj.) Mračná rozpustí (černokňažník) po celej doline. (J. Mat.); pren. Propaganda, rozpustená Teplanom, ešte nefungovala (Urb.) započatá.
3. (čo, koho) (úradne) nariadiť rozchod nejakého zhromaždenia, spolku, organizácie ap.: r. spolok, zasadnutie, r. odborové organizácie, r. parlament; rozpustené gymnázium (Vaj.); Pán učiteľ rozpustil školu. (Vaj.) Rozpustili sme partizánov i sedliakov domov. (Jil.);
nedok. rozpúšťať2, -a, -ajú
|| rozpustiť sa2 stať sa samopašným, nezbedným, neviazaným, divým: Na panskom dvore sa celkom rozpustila. (Jes-á);
nedok. rozpúšťať sa2
rozpúšťať1, rozpúšťať sa1 p. rozpustiť1, rozpustiť sa1
rozpúšťať2, rozpúšťať sa2 p. rozpustiť2, rozpustiť sa2