rozotrieť p. roztrieť
roztrieť i rozotrieť, -trie, -trú, -trel, -trený/-tretý, rozk. -tri dok.
1. (čo, čo po čom, na čo, na čom) vrstvu nejakej, obyč. mazľavej látky natrieť po povrchu niečoho: r. si krém po tvári, r. maslo na chlieb, r. lekvár po palacinke; rozotretá krv; Naberie fučky do hrsti a roztrie Marcinkovi po tvári. (Švant.)
2. (čo) tlakom a trením, šúchaním rozdrviť, rozmliaždiť na veľmi malé čiastky, na prach, na kašu: Odhodil dopalok a zlostne ho roztrel nohou. (Hor.) Brali trasúcimi rukami plné klasy, rozotreli ich v dlani. (Zgur.);
nedok. roztierať i rozotierať, -a, -ajú