rozostrieť, rozstrieť -ie -ú dok.
1. rozložiť, roztiahnuť do šírky, rozprestrieť: r. mokrú deku, r. siete
2. rozopnúť, rozopäť, rozprestrieť: r. ruky;
nedok. rozostierať, rozstierať -a
// rozostrieť sa, rozstrieť sa: tieň sa r-l po izbe
rozostierať, rozstierať -ra -rajú -raj! -ral -rajúc -rajúci -raný -ranie nedok.
rozostierať sa, rozstierať sa -ra sa -rajú sa -raj sa! -ral sa -rajúc sa -rajúci sa -ranie sa nedok.
rozostierať, rozostierať sa p. rozostrieť, rozostrieť sa
rozostrieť, -strie, -strú, rozostretý dok. (čo)
1. rozložiť, roztiahnuť, rozprestrieť na nejakej ploche: r. plachtu; Konôpka rozostrel plášť pod lipou. (Jégé) Keď sa najedol, rozostrel ich (noviny) na stole. (Hor.); r. sieť, pren. snažiť sa získať niekoho al. niečo; pren. chcel rozostrieť svoj zámer (Hor.) predniesť, predostrieť; Noc už zasadla. Rozostrie svoj závoj (Hviezd.) nastala noc, zotmelo sa.
2. rozopäť, rozopnúť, roztiahnuť do šírky: r. ruky; pren. noc rozostrela perute (Vans.) nastala noc;
nedok. rozostierať, -a, -ajú
|| rozostrieť sa expr. rozložiť sa, rozprestrieť sa: Stráň leží pred ním rozostretá. (Kuk.) Svetlo sa rozostrie po zemi. (Hor.); pren. V miestnosti sa rozostrel hustý koberec mlčania (Gráf) nastalo mlčanie;
nedok. rozostierať sa
rozostierať, rozostierať sa p. rozostrieť
rozostrieť [-ze-] dk čo 1. rozložiť, roztiahnuť, rozprestrieť na nej. ploche niečo: bud-li ve vrchu, neb v doline, budto-li v rovine, kde jsu bašoviska rozestrene a nebylo by tam klufty (MB 1759); (ľudia) okolo toho slupu rozestreli rozljčné drahe koberce a giné zlatem tkáne ssati (VP 1764); witrhany len rozestry na sucheg zemy (WL 1789); hnog mosy sa na poly rozestret (WT 1790); rozestru ti na zem plachtu, poloza tobe na nu (KC 1791); gaknahle on (Kristus) prybljžil gse a gjm prykazal syt rozestreti, zahrnuli welike množstwj ryb (SJ 18. st); pren rozšíriť: s. Peter pro prospech krestánstwa starost pastyrstwy sweho rozestrel; (Šalamún) wladu swau welmi daleko rozestrel (PP 1734) F. r. siete snažiť sa získať niekoho pre niečo: když Peter sit swu ribarsku do mora wpustal, Krystus Pan tenkrat swoge syti rozestrel w slowe (MS 1758) 2. rozopnúť, rozopäť, roztiahnuť do šírky niečo: paw swug chwost rozestra piši se (KoA 17. st); opona ponegprw se roztrhla, ssrami swe rozestrela, rozwinula (MS 1758); rozestruce rameno geho (Lupicyna), chytjl mu ruku swatý Martin (WP 1768); rozostierať [-ze-; -tie-, -tí-], rozstierať [-tie-, -tí-] ndk k 1: (Bože) popreg, at každy swu syt rozstjra w twem gmene (PoP 1723-24); on zagiste potom we gmenu Pane siet swu nerozestiral, nadarmo pracowal (CS 18. st); k 2: paw swug tarkawj (chvost) roztjeragjce, picha sobe (KoB 1666); statečny a mrawny člowek soplawy ručnik pred očy ginym nerozstira (GV 1755); rozostrieť sa dk 1. rozložiť sa, rozprestrieť sa: Gán do kaple swég domacég gse prenésl, pred Panni Boži rodičky obrazem gse rozestrel (PeP 1771) ľahol si; pren rozšíriť sa: wssechmohucnost gen to žada, aby na wssecky wecy rozestrela se moc božy (PP 1734); kďiž jednúc u veťšéj liduv stránki reč táto uši a srdcá obsáhňe, kďiž se rozestre, mláďenca k vúli jejích vidať musíme (BR 1785); toto zatmelé toliko wiobrazeňj bilo budúcého weregného swátostnég pokuti plňeňá, pokuď sá kacírstwj we wíchodoslúnečních kragoch nerozestrelo (BN 1796) 2. roztiahnuť sa do šírky: gyenglawé winitče a ratolesti z prawym rádkúw zadržanym na wsse strani se rozetrela (PT 1778); rozostierať sa ndk k 1: pren rozširovať sa: (láska) ani nechce, ani nemúže sa wždicki gednako na wšecko rozestíraťi; bískupské dúchowné wládárstwj na wšéch w biskupském okršleku prebíwagících sá rozesťírá gakíhokoľiw stáwu aneb radu nech sú osobi (BN 1790; 1796)
rozstierať p. rozostierať