rozorvaný príd. kniž. nepokojný, nevyrovnaný, rozvrátený: je to r. človek; r-é manželstvo;
rozorvane prísl.;
rozorvanosť -i ž.
rozorvanosť -ti ž.
rozorvaný príd.
1. nejako zasiahnutý účinkom prírodných živlov, rozrytý: r-á cesta (Hruš.); r-é boky vrchu (Hruš.); r-á svrčina (Jégé);
2. neusporiadaný, neurovnaný, nespokojný, rozvrátený: r. život; r-é manželstvo; r-á rodina (Vaj.); r-é domáce pomery (Vans.);
3. duševne rozháraný, vnútorne rozpoltený, nevyrovnaný (o ľuďoch a ich duševnom živote): Srdce mi je bôľom rozorvané. (Urbk.) Je akýsi nesvoj, rozorvaný a nepokojný. (Gráf);
rozorvanosť, -ti ž.