rozháňať (zried. i rozoháňať), -a, -ajú nedok.
1. (koho, čo) silou, násilím, hnaním, naháňaním prinucovať rozísť sa, rozptyľovať, hnať na všetky strany: r. dav, zástup, hlúčky ľudí; r. demonštráciu; r. verejné zhromaždenie (Škult.); r. mraky, r. dym, hmlu (o vetre); r. búrku; r. kŕdeľ husí (Šolt.); Pricválali (jazdci) na koňoch, surovo rozháňajúc jarmočný svet. (Jégé) Učiteľ letí nezbedníkov rozháňať. (Taj.) Ondrejka rozháňal rukou oblak dymu pod nosom. (Krno) Policajt rozháňa predavačky. (Hlb.)
2. expr. (čo) zaháňať, odháňať, zapudzovať, odstraňovať (obyč. niečo nepríjemné): r. smútok, neveselé, smutné myšlienky, pochybnosti; Ľútosť deti zaraz rozháňajú veselým smiechom. (Fr. Kráľ) Bolesť jej (matke) rozháňala spánok. (Jaš.); kniž. r. tmu povery poverčivosť, povery;
3. hovor. (čím, zried. čo) robiť prudké pohyby, hýbať sem a tam, máchať, mávať, rozhadzovať: r. rukami; V ruke mal trstenicu a rozháňal ňou pri každom kroku. (Jes.) Popchal premrznuté ruky krížom pod pazuchy, alebo ich rozháňal a prestupoval hore-dolu. (Taj.)
4. (čo) poháňať, nútiť do (prudkého) pohybu, (prudko) hýbať: Lodička maličká veľkou riekou ide, vietor ju rozháňa. (J. Kráľ) Srdce mi poskočilo ani pošteklený kôň, rozháňalo krv. (Švant.)
5. (koho) stále niekde posielať, nedopriať niekomu oddychu, preháňať, naháňať, honiť: Slúžku rozháňali po meste. (Taj.) Rozháňali ho (Janíka) ako psa so všetkými čertami po dedine a oni sedia v teplej chyži. (Tim.);
dok. k 1, 2, 4 rozohnať
|| rozháňať sa (zried. i rozoháňať sa)
1. (čím i bezpredm.) robiť prudké pohyby okolo seba, mávať niečím okolo seba al. pred sebou (napr. na obranu pred niekým, pred niečím al. pri práci); prudko pohybovať rukou pri chôdzi: (Drobný človiečik) rozháňa sa otvoreným vreckovým nožíkom a skáče ani zdivený. (Jaš.) Šiesty od neho kosí Ondrík, rozháňajúc sa rezko. (Tim.) Dolu vieskou hrnú sa dvaja: široká ženská, energicky sa rozháňa ľavou rukou a pravou drží okrúhleho chlapa. (Tat.)
2. (čím na koho, na čo) zaháňať sa (s úmyslom udrieť, odohnať niekoho, niečo): Kričiac, rozháňa sa lopatovitými rukami na otca. (Al.) Husiaň rozháňa sa už deravou zásterou na dlhočiznej lieske na kŕdeľ bielych a strakatých husičiek. (Ráz.)
3. expr. kývať sa z boka na bok, sem a tam: Miro Kropáč zobral sa poslušne, na všetky strany sa rozháňajúc. (Tim.) Pendlové hodiny ticho sa rozháňali na stene. (Urb.);
dok. k 1, 2 rozohnať sa
rozohnať sa, zastar. i rozhnať sa, -ženie, -ženú dok.
1. (čím, po kom i bezpredm.) urobiť prudký pohyb, rozmach rukou al. s nejakým predmetom v ruke, rozmáchnuť sa, zahnať sa: r. sa rukou, sekerou, valaškou, nožom, drúkom ap.; Zodvihnúc ľahkú paličku, rozohnal sa po nich. (Vans.) A potom sa rozoženiem a ovalím ho z celej sily po hlave. (Min.)
2. pustiť sa do prudkého pohybu, do behu, začať rýchlo bežať, rozbehnúť sa: Do Kolríkov mohli prísť podvečer a tak sa rozohnali ta ostrým klusom. (Jégé) (Nosorožec) rozohnal sa proti nám. (Ondr.) Kamže ste sa rozohnali, šarvanci? (Lask.) Hej, rozženú sa prívaly od mora. (Kuzm.); pren. Chce sa rozohnať do kriku (Gráf) pustiť sa kričať;
nedok. rozháňať sa, zried. i rozoháňať sa
rozohnať, zastar. i rozhnať, -ženie, -ženú, hnaný/-hnatý dok.
1. (koho, čo) hnaním, naháňaním rozptýliť, rozprášiť skupinu ľudí al. zvierat, spoločnosť, zhromaždenie ap.: r. zástup, demonštrantov; rozohnal mu kŕdeľ belavých sliepok (Hor.); Chlapci ich rozbránili a rozohnali na dve strany. (Bedn.) Rozoženiem celú domácnosť (Al.) vyženiem z domu. Opil sa s otcom, rozohnal ženy aj deti (Taj.) vyhnal z domu; pren. čitateľský spolok rozohnali (Vaj.) rozpustili, zrušili; r. ústavodarné (národné) zhromaždenie násilím rozpustiť; Všetkých rozoženie stará obyčaj po tomto šírom svete (Kuk.) všetci sa rozídu po svete. Ja ti rozoženiem žarty (Kuk.) prinútim ťa prestať žartovať.
2. (čo) uviesť do rýchleho pohybu, do rýchlejšej činnosti, pohnať: člnok sme náležite rozohnali (Ondr.); Rozohnal svojho ťažkého koňa proti kňazičovi. (Jégé); pren. Rozohnal pero do skoku (Bod.) začal rýchle písať.
3. (čo) spôsobiť rozloženie, rozplynutie, rozptýliť: Vetry boli už rozohnali nízke nebo. (Tat.) Teplé slnko rozohnalo hmlu. (Bedn.); pren. S nadšením hovoril, aby tak rozohnal mraky (Letz) zbavil sa nepríjemnosti, mrzutosti, nevôle; Noc čiernych chmár kto rozženie? (Botto)
4. zapudiť, zaplašiť, potlačiť, rozptýliť: r. driemoty, spánok; r. rozpaky; r. dojmy, myšlienky; Skutočnosť mi rozohnala ružové sny. (Kuk.) Radšej sa zriekla sukne, len aby rozohnala podozrenie. (Fig.) (Vatra) nerozženie smútok v šuhajovej tvári. (J. Kráľ);
nedok. rozháňať, zried. i rozoháňať