Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

rozohnať -ženie -ženú dok.

1. hnaním rozptýliť: r. zhromaždenie, zástup demonštrantov; pes r-l sliepky

2. uviesť do rýchleho pohybu: r. koňa do behu

3. spôsobiť zmiznutie, rozloženie, rozplynutie: slnko r-lo hmlu; masážou r-l bolesť kĺbov

4. zahnať (význ. 4), potlačiť, zapudiť: r. driemoty, rozpaky;

nedok. rozháňať -a

// rozohnať sa

1. zahnať sa, ohnať sa: r. sa rukou, palicou

2. pustiť sa do prudkého pohybu, rozbehnúť sa: kôň sa r-l do kopca;

nedok. rozháňať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozohnať ‑ženie ‑ženú ‑hnal dok.; rozohnať sa

rozohnať rozoženie rozoženú rozožeň! rozohnal rozoženúc rozohnaný rozohnanie dok.


rozohnať sa rozoženie sa rozoženú sa rozožeň sa! rozohnal sa rozoženúc sa rozohnaný rozohnanie sa dok.

ohnať sa 1. urobiť rozmach rukou a pod. (obyč. na obranu) • obohnať sa: ohnať sa, obohnať sa chvostom pred muchamizahnať sarozohnať sa (s cieľom útočiť): zahnal sa na dieťa; rozohnať sa palicou na niekoho

2. expr. bránením pred útokom sa ochrániť • expr. obohnať saobrániť saubrániť sa: ledva sa ohnali, obohnali, ubránili pred dotieravými novinármistriasť sazbaviť sapozbaviť sa: nemohol sa striasť, (po)zbaviť nepríjemných myšlienokuniknúť (pred niečím, niekým)


rozohnať sa 1. p. ohnať sa 1 2. p. rozutekať sa 2


rozohnať 1. prinútiť rýchlo odísť skupinu ľudí al. zvierat (na všetky strany) • zastar. rozhnať: policajti rozohnali demonštrantovrozptýliťroztrúsiť: vojna roztrúsila mužov po sveteexpr.: rozduriťrozprášiťrozniesťrozkúriť: pes rozduril sliepky; rozprášiť, rozniesť vojskorozplašiť (plašením rozohnať): výstrelmi rozplašili stádoporozháňať (postupne)

2. p. rozptýliť 2


rozptýliť 1. spôsobiť rozšírenie po okolí • rozprášiť: rozptýliť, rozprášiť dezinfekčný prostriedokrozstreknúťrozprsknúťrozprskať (prudko rozptýliť): rozprskla sprej po izberozosiaťrozsiať (rozptýliť siatím): roz(o)siať semeno; pren. osud nás rozsial po sveterozviať (fúkaním): vietor rozvial mrakyporozptyľovať (postupne)

2. spôsobiť rozplynutie niečoho • rozohnať: slnko rozptýlilo, rozohnalo hmluporozptyľovaťporozháňať (postupne)

3. zbaviť niekoho zlej nálady, smútku • zabaviťrozveseliť: rozptýlil, zabavil, rozveselil celú spoločnosťpobaviťpotešiť: jeho rozprávanie ju potešilorozobraťprebraťvzpružiťosviežiť (zbaviť ochabnutosti): spomienky mu rozobrali, osviežili myseľrozjariť (vo veľkej miere rozveseliť): víno ho rozjariloporozptyľovať (postupne, viac ľudí)

4. p. rozohnať 1 5. p. zahnať 2


rozutekať sa 1. behom sa dostať na rozličné strany • rozbehnúť sarozpŕchnuť sa: deti sa rozutekali, rozbehli, rozpŕchli po dvoreexpr.: rozletieť sarozlietnuť saroztrieliť sarozbŕknuť sarozfŕknuť sarozstreliť sarozsypať sa: skupina sa rozletela, rozfŕkla, rozsypala po mestezried. rozutiecť sa: dievčence sa rozutieklirozptýliť saroztratiť sa (po väčšom priestore) • rozplašiť sa (o zveri): srny sa rozplašiliporozutekať saporozbiehať sa (postupne)

2. začať utekať • rozbehnúť sa: rozutekal sa, rozbehol sa za autobusomexpr.: rozletieť sarozfrčať saroztrieliť sarozohnať sa: kôň sa rozohnal do kopca


zahnať 1. silou al. niečím nepríjemným, nežiaducim prinútiť vzdialiť sa • odohnať: zahnať, odohnať vlka od košiarazatlačiťexpr. odprášiťodraziť (v boji): nepriateľa zatlačili za mesto; odprášiť, odraziť vojskozapudiťodpudiťzaplašiť: zaplašiť, zapudiť vtáky streľbou; dážď nás zapudilzavrátiť (prinútiť k návratu): zavrátiť ovcepozaháňaťpoodháňať (postupne zahnať) • pozavracať (viackrát, viac jedincov): pozavracať statok

2. spôsobiť zánik, zmiznutie niečoho, prekonať niečo nežiaduce • zapudiťodpudiť: zahnal, zapudil myšlienky na neúspechpotlačiťpremôcť: potlačil, premohol náhly príval zlostiodvrátiťrozptýliťrozohnaťrozplašiť: odvrátiť nešťastie, obavy; rozptýliť pochybnosti, podozrenie; rozplašiť zlý senexpr. zried. zabiť: nevie, ako zabiť nuduzbaviť sa: chce sa zbaviť spomienky na rodinnú tragédiu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozháňať (zried. i rozoháňať), -a, -ajú nedok.

1. (koho, čo) silou, násilím, hnaním, naháňaním prinucovať rozísť sa, rozptyľovať, hnať na všetky strany: r. dav, zástup, hlúčky ľudí; r. demonštráciu; r. verejné zhromaždenie (Škult.); r. mraky, r. dym, hmlu (o vetre); r. búrku; r. kŕdeľ husí (Šolt.); Pricválali (jazdci) na koňoch, surovo rozháňajúc jarmočný svet. (Jégé) Učiteľ letí nezbedníkov rozháňať. (Taj.) Ondrejka rozháňal rukou oblak dymu pod nosom. (Krno) Policajt rozháňa predavačky. (Hlb.)

2. expr. (čo) zaháňať, odháňať, zapudzovať, odstraňovať (obyč. niečo nepríjemné): r. smútok, neveselé, smutné myšlienky, pochybnosti; Ľútosť deti zaraz rozháňajú veselým smiechom. (Fr. Kráľ) Bolesť jej (matke) rozháňala spánok. (Jaš.); kniž. r. tmu povery poverčivosť, povery;

3. hovor. (čím, zried. čo) robiť prudké pohyby, hýbať sem a tam, máchať, mávať, rozhadzovať: r. rukami; V ruke mal trstenicu a rozháňal ňou pri každom kroku. (Jes.) Popchal premrznuté ruky krížom pod pazuchy, alebo ich rozháňal a prestupoval hore-dolu. (Taj.)

4. (čo) poháňať, nútiť do (prudkého) pohybu, (prudko) hýbať: Lodička maličká veľkou riekou ide, vietor ju rozháňa. (J. Kráľ) Srdce mi poskočilo ani pošteklený kôň, rozháňalo krv. (Švant.)

5. (koho) stále niekde posielať, nedopriať niekomu oddychu, preháňať, naháňať, honiť: Slúžku rozháňali po meste. (Taj.) Rozháňali ho (Janíka) ako psa so všetkými čertami po dedine a oni sedia v teplej chyži. (Tim.);

dok. k 1, 2, 4 rozohnať

|| rozháňať sa (zried. i rozoháňať sa)

1. (čím i bezpredm.) robiť prudké pohyby okolo seba, mávať niečím okolo seba al. pred sebou (napr. na obranu pred niekým, pred niečím al. pri práci); prudko pohybovať rukou pri chôdzi: (Drobný človiečik) rozháňa sa otvoreným vreckovým nožíkom a skáče ani zdivený. (Jaš.) Šiesty od neho kosí Ondrík, rozháňajúc sa rezko. (Tim.) Dolu vieskou hrnú sa dvaja: široká ženská, energicky sa rozháňa ľavou rukou a pravou drží okrúhleho chlapa. (Tat.)

2. (čím na koho, na čo) zaháňať sa (s úmyslom udrieť, odohnať niekoho, niečo): Kričiac, rozháňa sa lopatovitými rukami na otca. (Al.) Husiaň rozháňa sa už deravou zásterou na dlhočiznej lieske na kŕdeľ bielych a strakatých husičiek. (Ráz.)

3. expr. kývať sa z boka na bok, sem a tam: Miro Kropáč zobral sa poslušne, na všetky strany sa rozháňajúc. (Tim.) Pendlové hodiny ticho sa rozháňali na stene. (Urb.);

dok. k 1, 2 rozohnať sa


rozohnať sa, zastar. i rozhnať sa, -ženie, -ženú dok.

1. (čím, po kom i bezpredm.) urobiť prudký pohyb, rozmach rukou al. s nejakým predmetom v ruke, rozmáchnuť sa, zahnať sa: r. sa rukou, sekerou, valaškou, nožom, drúkom ap.; Zodvihnúc ľahkú paličku, rozohnal sa po nich. (Vans.) A potom sa rozoženiem a ovalím ho z celej sily po hlave. (Min.)

2. pustiť sa do prudkého pohybu, do behu, začať rýchlo bežať, rozbehnúť sa: Do Kolríkov mohli prísť podvečer a tak sa rozohnali ta ostrým klusom. (Jégé) (Nosorožec) rozohnal sa proti nám. (Ondr.) Kamže ste sa rozohnali, šarvanci? (Lask.) Hej, rozženú sa prívaly od mora. (Kuzm.); pren. Chce sa rozohnať do kriku (Gráf) pustiť sa kričať;

nedok. rozháňať sa, zried. i rozoháňať sa


rozohnať, zastar. i rozhnať, -ženie, -ženú, hnaný/-hnatý dok.

1. (koho, čo) hnaním, naháňaním rozptýliť, rozprášiť skupinu ľudí al. zvierat, spoločnosť, zhromaždenie ap.: r. zástup, demonštrantov; rozohnal mu kŕdeľ belavých sliepok (Hor.); Chlapci ich rozbránili a rozohnali na dve strany. (Bedn.) Rozoženiem celú domácnosť (Al.) vyženiem z domu. Opil sa s otcom, rozohnal ženy aj deti (Taj.) vyhnal z domu; pren. čitateľský spolok rozohnali (Vaj.) rozpustili, zrušili; r. ústavodarné (národné) zhromaždenie násilím rozpustiť; Všetkých rozoženie stará obyčaj po tomto šírom svete (Kuk.) všetci sa rozídu po svete. Ja ti rozoženiem žarty (Kuk.) prinútim ťa prestať žartovať.

2. (čo) uviesť do rýchleho pohybu, do rýchlejšej činnosti, pohnať: člnok sme náležite rozohnali (Ondr.); Rozohnal svojho ťažkého koňa proti kňazičovi. (Jégé); pren. Rozohnal pero do skoku (Bod.) začal rýchle písať.

3. (čo) spôsobiť rozloženie, rozplynutie, rozptýliť: Vetry boli už rozohnali nízke nebo. (Tat.) Teplé slnko rozohnalo hmlu. (Bedn.); pren. S nadšením hovoril, aby tak rozohnal mraky (Letz) zbavil sa nepríjemnosti, mrzutosti, nevôle; Noc čiernych chmár kto rozženie? (Botto)

4. zapudiť, zaplašiť, potlačiť, rozptýliť: r. driemoty, spánok; r. rozpaky; r. dojmy, myšlienky; Skutočnosť mi rozohnala ružové sny. (Kuk.) Radšej sa zriekla sukne, len aby rozohnala podozrenie. (Fig.) (Vatra) nerozženie smútok v šuhajovej tvári. (J. Kráľ);

nedok. rozháňať, zried. i rozoháňať

rozohnať [-zo-, -ze-] dk
1. koho, čo hnaním, naháňaním rozptýliť, rozprášiť niekoho, niečo: a ty buducze haiptmanem nyekolik nediely po nem, rozehnals my nyekoliknastero dobityka osmynastero, a toz my wssitko vkrzadol (ŽK 1453); w tegto stoliczi Trenczanskeg sluzebnyczi a lide siti zalozili, byli riby lowiti, sylu a moczy siti dali witahnuti a riby rozehnaly (TRENČÍN 1579); Gyarmočanya z podlužjanskeg pustatini prebehli, na ffristukugicich kolčownikow upadnuce, gich rozbili, rozohnali (SELEŠŤANY 1742); a proto nazwane gest méno mesta Bábel, nebo tam sa pomjssal gazyk celég zemi a odtud gych rozehnal Pán po zemi wsseckych kragin (KB 1757); hostes in fugam conijcere: rozehnati neprjtelú (KS 1763); (Ismaheliti) hned nás wssech zachwátili, rozehnali a sem a tam rozdelili (VP 1764)
2. čo spôsobiť rozplynutie niečoho, rozptýliť niečo: wezmy bieleho psynca, utreneho režneho chleba, mlika, namoč, polož na miesto, kde se domniwaš, že gest apostema, a rozezene se (RT 17. st); otyecz fatensou woči geg (Bobríčke) howorgiewal, že uss preto metyie, ze bi oblaki mohla rozohnatyi (KRUPINA 1722); mleko zbitečne a nepotrebne ma se witahnuti a gestli se nemuže witahnuti, wisati neb wistrekati, ma se nasledugjcym lekarstwjm rozehnati (HT 1760); pren odstrániť, odohnať: o, clowece, pukag se skrze litost, otewri skrisse swe, domi tweho zleho, a tak smrad hrissny skrze swatu spowed rozežen a wičisti; slunce sprawedlnosti na teba (Mária) swetlo sweho paprssky hogne rossirilo, z kterymy sy mocnosti tmi rozehnala, ktere matka nassa Ewa gest spusobila (MS 1758)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu