rozmluva, -y, -lúv ž. kniž. zastar. hovor, rozhovor, dialóg: Počul rozmluvy služobnej čeliadky. (Záb.) Celá rozmluva nikomu tak odporná nebola ako Želinskému. (Kal.)
rozmluva, rozmlúvka ž hovor, rozhovor: kdy y od učenych w sskolach rozmluwa se stane (KrP 1760); musim ťi poweďeť, gakú sme zo sebu mali rozmluwu (DS 1795) L. r. obecná (cirkevný) snem, synoda, koncil: synodia: rozmluwa obecná; disputatio: rozmlúwka (KS 1763); -ečka dem: disputatiuncula: malá, krátká dohádka, rozmlúwečka (KS 1763)
rozmluvečka p. rozmluva