rozmarný príd.
1. vyjadrujúci dobrú náladu, veselý, zábavný, žartovný: r. smiech (Roy); r-é epizódky (Hor.); Jesenius odpovedal tónom rovnako rozmarným. (Zúb.)
2. podliehajúci chvíľkovej záľube, chúťke, chvíľkovému vrtochu, vrtošivý: veľmi chorľavá, veľmi rozmarná pani (Vans.); r-é chúťky; Vcelku bol veľmi svojhlavý, až rozmarný. (Jes-á); r-á myšlienka (Urb.);
rozmarne prísl.;
rozmarnosť, -ti ž.