rozlúčenie -nia s.
rozlúčenie p. rozlúčka
rozlúčka rozídenie sa dvoch al. viacerých ľudí, obyč. spojené s pozdravom • rozlúčenie • lúčenie: odísť bez rozlúčenia, rozlúčky; lúčenie s priateľmi • rozchod (často aj trvalé prerušenie stykov): sľub daný pri rozchode • odobierka • hovor.: odberačka • odbierka (rozlúčka spojená s obradom): svadobná odobierka
rozlúčenie, -ia str. zried. rozluka, odlúčenie: týždenné r. (Vaj.)
rozlúčenie [-í] s oddelenie, odlúčenie, rozluka: prweg nezli by rozluczeny manzelstwo nasse skrze smrt wzitj melo, takowito testament z mogeg dobreg wuly, pry zdrawem rozumu čynim (PREŠOV 1666); mila pratelkino bozy, mass se s tim potessowaty, že sy ho (dieťa) pry rozlučeny s timto swetem srdcem celym Panu Bohu offerowala (AgS 1708); valedictio: rožehnáni (!), rozlúčeni, swet opússťeni; separatio: odďeleni, odlúčeni, rozlúčeni (KS 1763); ach, hodina nastala mého rozlúčení, že já musím opustit moje potešení (AD 1786)