rozlíšiť -i dok.
1. poznať, určiť rozdiel, odlíšiť, diferencovať: r. pojmy, zvuky, vône; r. zdravé od chorého
2. urobiť odlišným, odlíšiť: r. postavy hry jazykom;
nedok. rozlišovať
// rozlíšiť sa;
nedok. rozlišovať sa: cudzinec sa oblečením od neho ner-l
rozlíšiť sa -ši sa -šia sa rozlíš sa! -šil sa -šiac sa -šený -šenie sa dok.
rozlíšiť -ši -šia rozlíš! -šil -šiac -šený -šenie dok.
rozísť sa 1. odísť z jedného miesta na rozličné strany: členovia komisie sa rozišli • rozpŕchnuť sa • expr.: rozbehnúť sa • rozbehať sa • rozutekať sa • rozletieť sa • roztrieliť sa • rozsypať sa (rýchlo sa rozísť): po zvonení sa žiaci rozutekali, rozleteli po chodbách • rozptýliť sa • roztratiť sa • expr.: rozliezť sa • roztárať sa • roztrúsiť sa (pomaly sa rozísť): sprisahanci sa roztratili; skupinka sa roztrúsila po uliciach • expr.: rozvandrovať sa • roztúlať sa: chlapci sa roztúlali po svete • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: Slovania sa rozostúpili v pravlasti • zried. rozpadnúť sa • zastar. rozstať sa: rozstali sa v hneve • porozchádzať sa • porozchodiť sa • expr.: porozbiehať sa • potratiť sa • poroztrácať sa • porozbehúvať sa • porozbehávať sa • porozliezať sa (postupne, jeden po druhom)
2. stať sa odlišným od druhého • odlíšiť sa • rozlíšiť sa: rozišli sa, odlíšili sa, rozlíšili sa v názore na vec • diferencovať sa: diferencovať sa z hľadiska užitočnosti • odchýliť sa • nezhodnúť sa: vo výskume sa nezhodli
3. p. rozlúčiť sa 1 4. p. rozšíriť sa 3 5. p. rozdeliť sa 2
rozlíšiť p. rozoznať 1
rozoznať 1. vedieť zistiť odlišnosť medzi vecami, javmi • rozlíšiť • odlíšiť • rozpoznať: vie rozoznať pravdu od lži; rozlíši, rozpozná zvláštne vône • diferencovať • kniž. distingvovať: diferencuje hodnoty • porozoznávať (postupne)
2. pozorovaním zistiť • rozpoznať • poznať • spoznať • spozorovať: rozoznal v diaľke mesto • zbadať • postrehnúť • všimnúť si (bystro): postrehol v ňom talent • porozoznávať (postupne, viac vecí, osôb)
rozlíšiť, -i, -ia dok.
1. (čo, koho; čo, koho od čoho, od koho i bezpredm.) uvedomiť si, poznať, zistiť rozdielnosť, rozličnosť, diferencovanosť pri vzájomnom porovnaní, rozoznať, diferencovať, odlíšiť: r. pojmy; r. zvuky; r. význam slov; významové rozlíšenie zrniečko piesku, ktoré žiadne oko nerozlíši (Jil.); Nemohla rozlíšiť chytráctvo od pravdivého citu. (Vaj.)
2. zried. (koho, čo od koho, od čoho) urobiť odlišným odchodným, odchylným, rozdielnym;
|| rozlíšiť sa diferencovať sa, odlíšiť sa;
nedok. rozlišovať sa
rozlišovať, -uje, -ujú nedok.
1. (čo, koho; čo, koho od čoho, od koho, medzi čím, kým i bezpredm.) uvedomovať si, poznávať, zisťovať rozdielnosť, rozličnosť, diferencovanosť pri vzájomnom porovnaní, rozoznávať, diferencovať, odlišovať: r. pojmy, r. farby, zvuky, tvary, podstatné znaky; r. významy slov; rozlišovanie pokrokového od nepokrokového (A. Mat.); r. veci podľa rôznych (určitých) hľadísk; Starí rozlišovali ním (slovom) medzi mladými a sebou. (A. Mat.)
2. zried. (koho, čo od koho, od čoho) robiť odlišným, odchodným, odchylným, rozdielnym, odlišovať: Jediná vec, ktorá ho od sedliaka rozlišuje, je obchodný talent. (Vám.);
dok. rozlíšiť
|| rozlišovať sa byť odlišný, líšiť sa, diferencovať sa, odlišovať sa: Robotníčka vedľa profesorky sa šatami vôbec nerozlišujú. (Pláv.);
dok. rozlíšiť sa