rozkradnúť -e -ú -dol dok. postupne ukradnúť: r. náhradné súčiastky;
nedok. rozkrádať -a: odsúdiť za r-nie
rozkrádať -da -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok.
kradnúť neoprávnene si prisvojovať, dopúšťať sa krádeže • odcudzovať: kradnú, odcudzujú z poľa úrodu • okrádať • expr.: odierať • zdierať (krádežou pripravovať niekoho o peniaze, o majetok): okrádať kupujúcich • pren. expr. šklbať: šklbať zákazníkov • rozkrádať (postupne si prisvojovať z cudzieho majetku): v podniku rozkrádali súčiastky • hovor. kmíniť • expr. poťahovať: poťahuje, čo môže • zbíjať • lúpiť • lúpežiť • hovor. zbojníčiť (prepadať a násilím brať): zbíjať, lúpiť po nociach • kniž. koristiť: vo vojne mnohí lúpili, koristili
rozkrádať p. kradnúť
rozkrádať, -a, -ajú nedok.
1. (čo) sústavne po častiach neoprávnene brať, kradnúť, odcudzovať: rozkrádanie štátneho majetku; r. národný (družstevný) majetok, r. inventár, monopoly rozkrádajú prírodné bohatstvo kolónií; pren. Jeseň rozkrádala leto (Gab.) pomaly sa začínala jeseň.
2. zried. (koho) sústavne okrádať: A v gazdovstve samom ťa tiež len rozkrádajú. (Jes.);
dok. rozkradnúť
rozkradnúť, -ne, -nú, -dol dok. (čo) po častiach celkom rozobrať, odcudziť, ukradnúť: Pol čriedy juncov im na poli rozkradol. (Švant.) Ani trochu ste sa nehanbili rozkradnúť mu majetok. (Smrč.) Na poli sme rozkradli pol stoha slamy. (Jes.);
nedok. rozkrádať