rozkol -u m. rozdvojenie spôsobené rozdielmi v názoroch, roztržka: r. v politickej strane; r. v jednote cirkvi schizma
rozkol -lu L -le pl. N -ly m.
rozkol rozdvojenie spôsobené rozdielmi v názoroch, v zmýšľaní • roztržka: rozkol, roztržka medzi rodičmi a deťmi • kniž. rozbroj: rozbroj medzi príbuznými • nedorozumenie (menší rozkol): medzi súrodencami vzniklo nedorozumenie • nezhoda (nedostatok zhody, op. zhoda): záujmová nezhoda • nesúlad (nedostatok súladu; op. súlad): nesúlad v manželstve • disharmónia (nedostatok harmónie; op. harmónia): disharmónia na pracovisku • cirk. schizma (cirkevný rozkol)
rozkol, -u, 6. p. -e m. porušenie jednoty spôsobené rozdielmi v zmýšľaní, v názoroch, roztržka, rozdvojenie, rozštiepenie: vniesť r. do niečoho; vyvolať, prehĺbiť r.; Rozkol medzi kráľom a kňazmi poznala dobre šľachta. (Fig.) Toto povedomie zapríčiňuje vo mne rozkol. (Jégé); polit. r. v strane;
cirk. schizma;
rozkolný príd.