rozkošníctvo -va s.
pôžitkárstvo oddávanie sa pôžitkom • požívačníctvo • požívačstvo • rozkošníctvo • vychutnávačstvo • zmyselnosť • hýrivosť • hedonizmus • epikurejstvo: bol známy svojím pôžitkárstvom, rozkošníctvom • labužníctvo • maškrtnosť (oddávanie sa dobrému jedlu al. iným pôžitkom) • gurmánstvo • často pejor.: svetáctvo • svetáckosť (pôžitkárske využívanie života) • expr. ľahtikárstvo (bezstarostná nezodpovednosť a povrchnosť) • hovor. flamenderstvo • pejor. bruchopasníctvo • subšt. fajnšmekerstvo
rozkošníctvo p. pôžitkárstvo
rozkošník, -a, mn. č. -ci m. človek vyhľadávajúci rozkoš, pôžitok, oddávajúci sa rozkošiam, pôžitku, požívačník, pôžitkár: Je to číry senzualista, zmyslový rozkošník. (Min.);
rozkošnica, -e, -níc ž.;
rozkošnícky príd. i prísl. plný rozkoši, pôžitku, požívačný, pôžitkársky; požívačne pôžitkársky; blahobytne, slastne: r. život; ľahtikárska a r-a láska (A. Mat.); r. úsmev (Zgur.); r-a chlipnosť (Pláv.); natiahol sa rozkošnícky v leňoške (Karv.);
rozkošníctvo, -a str. oddávanie sa rozkošiam, pôžitkárstvo