rozkošník -a mn. -ci m. pôžitkár, požívačník;
rozkošnica -e -níc ž.;
rozkošnícky príd. i prísl.: r-e chúťky; r. žiť
rozkošnícky -ka -ke príd.
pôžitkársky ktorý sa oddáva pôžitkom, svedčiaci o pôžitkárstve • požívačný • požívačský • požívačnícky: pôžitkársky, požívačný, požívačský, požívačnícky človek • vychutnávačský: vychutnávačské sklony • rozkošnícky: rozkošnícky život • labužnícky (i pren.) • maškrtný • gurmánsky • expr. lakotný (ktorý sa vyžíva v jedle): labužnícka, maškrtná, gurmánska, lakotná povaha; sledoval dievča s labužníckym výrazom v tvári • pejor.: konzumný • konzumentský (zacielený iba na spotrebu, na materiálne hodnoty): konzumná, konzumentská spoločnosť; konzumentský egoizmus • svetácky • pejor. bonvivánsky (ľahkomyseľne sa oddávajúci svetským pôžitkom): svetácky, bonvivánsky typ človeka • hedonický • hedonistický • epikurejský (vyžívajúci sa v pôžitkárstve, vyhľadávajúci slasť a rozkoš) • chlipný (vyhľadávajúci, oddávajúci sa telesným pôžitkom): chlipný muž, pohľad • subšt. fajnšmekerský
rozkošnícky p. pôžitkársky
rozkošník, -a, mn. č. -ci m. človek vyhľadávajúci rozkoš, pôžitok, oddávajúci sa rozkošiam, pôžitku, požívačník, pôžitkár: Je to číry senzualista, zmyslový rozkošník. (Min.);
rozkošnica, -e, -níc ž.;
rozkošnícky príd. i prísl. plný rozkoši, pôžitku, požívačný, pôžitkársky; požívačne pôžitkársky; blahobytne, slastne: r. život; ľahtikárska a r-a láska (A. Mat.); r. úsmev (Zgur.); r-a chlipnosť (Pláv.); natiahol sa rozkošnícky v leňoške (Karv.);
rozkošníctvo, -a str. oddávanie sa rozkošiam, pôžitkárstvo