Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

rozložiť dok.

1. dať vedľa seba al. na rozlič. miesta v priestore, rozmiestniť: r. riad, spisy po stole, r. šaty po izbe

2. roztiahnuť niečo zložené, rozprestrieť: r. dáždnik, r. si pred sebou noviny

3. rozdeliť na časti, rozobrať: r. hodinky; hud. r. akord

4. spôsobiť rozklad: r. organizáciu

5. naširoko roztiahnuť, rozopnúť: r. ruky, rukami

6. urobiť, pripraviť, založiť: r. v peci oheň, r. vatru

7. vysvetliť, vyložiť: všetko mu dôkladne r-l;

nedok. rozkladať

// rozložiť sa

1. umiestniť sa (s vecami) na rozlič. miesta, rozmiestniť sa: vojaci sa r-li pri rieke; r-l sa v kancelárii so spismi

2. pohodlne si sadnúť al. ľahnúť, uvelebiť sa: r. sa vo foteli

3. podľahnúť rozkladu: mŕtve telo sa r-lo; front sa r-l

4. rozdeliť sa na časti: chemická zlúčenina sa r-la;

nedok. rozkladať sa

1. k 1 – 4

2. rozprestierať sa do šírky: na vŕškoch sa r-jú lesy a lúky

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozkladať ‑á ‑ajú nedok.; rozkladať sa

rozkladať -dá -dajú -daj! -dal -dajúc -dajúci -daný -danie nedok.


rozkladať sa -dá sa -dajú sa -daj sa! -dal sa -dajúc sa -dajúci sa -danie sa nedok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

analyzovať podrobovať analýze • robiť analýzu: analyzovať zlúčeniny, robiť analýzu zlúčenínrozoberaťrozvádzať: rozoberať, rozvádzať spoločenské vzťahyrozkladať: rozkladať, analyzovať celok na častihovor. pitvaťzried. anatomizovať (dôkladne skúmať): pitve, anatomizuje svoje vnútro


deliť 1. rozoberať na diely, časti • rozdeľovaťčleniťrozčleňovať: deliť, členiť územie republiky na krajepoliťpoltiťrozpoľovaťdvojiťrozdvojovať (deliť na dve polovice, dve časti): poliť marhuleštvrtiť (deliť na štyri časti): štvrtiť jabĺčkoštiepiťkúskovaťhovor. kusovať (deliť na viac kúskov): štiepiť moc v štáte, kusovať chliebporciovať (deliť na porcie): porciovaný syrdávkovaťdózovať (deliť na dávky): dávkovať, dózovať liekydrobiťrozdrobovať (deliť na malé čiastky): drobiť majetokrozkladaťdekomponovať (deliť na zložky): dekomponovať atómové jadráparcelovať (deliť pozemky na parcely) • ľud. táľovať: táľovať polia

2. p. triediť 3. porov. rozdať 1 4. porov. oddeliť


hniť 1. podliehať rozkladu pôsobením mikroorganizmov (o organických látkach) • rozkladať sazahnívať: ovocie hnije; mäso sa už rozkladá; korene v zemi hnijú, zahnívajúrozpadávať sarozpadať sa: telo v zemi hnije, rozpadá(va) satuchnúťprieť (kaziť sa vlhkosťou): lístie tuchne, prie

2. p. zaháľať


hovoriť 1. vyjadrovať myšlienky rečou; rečou dávať na vedomie (op. mlčať) • vravieť: hovoriť, vravieť nahlas, rozumne; hovoriť, vravieť o deťochrozprávaťhovor. vyprávať (hovoriť v dlhšom časovom rozpätí): rozprávať o svojich zážitkochvykladaťrozkladať (zoširoka, vysvetľujúco): vykladá, rozkladá svoje plányexpr.: roztriasaťpretriasaťpremieľaťrozvlačovať (zdĺhavo, podrobne) • hovor. rozširovať sašíriť sa (obšírne): netreba sa o veci už viac rozširovať; je zbytočné viac sa o tom šíriťkraj. povedať: ľudia povedajú všeličopovrávať (si): mnohí povrávajú, že bude zlenár. trizniť (Hviezdoslav)expr. hútoriť (obyč. veľa) • hovor. žart. hutoriť (východoslovenským nárečím) • kniž. zastar. sloviť (Škultéty)kniž. zastar. vetiťodriekať (mechanicky, monotónne) • oznamovať (dávať na vedomie istú správu) • komunikovať (byť v spojení rečou): nekomunikujem s kolegyňou už týždeňrečniťexpr. zried. rečinkovať (mať, držať reč al. expr. plano hovoriť): reční už pol hodiny; iba sa pilo a plano rečinkovalohrub. papuľovať: papuľuje, hoci sa ho nik nespytujeexpr. húsťhovor. expr.: hustiťtrúbiťvtĺkať (niečo do niekoho; neprestajne, nástojčivo hovoriť): celý večer hudie svoje; hustiť, vtĺkať žiakom poučkuexpr.: vrčaťsipieťsyčať (zlostne, sipľavo hovoriť) • expr.: štekaťbrechaťprskať (zlostne, jedovato hovoriť) • expr. sekať (ostro, trhane hovoriť) • expr.: mlieťrapotaťrapkaťsypaťsúkaťmrviť (rýchlo, veľa a obyč. aj hlasno hovoriť): melie, rapoce, sype jedno cez druhé; rýchlo mrví slováexpr.: trkotaťdrkotaťmrkotaťgagotať (hovoriť veľa, rýchlo, často o zbytočnostiach) • jazyčiť (veľa rozprávať) • rozťahovaťslabikovať (pomaly hovoriť): rozťahovať odpoveď, slabikovať slováexpr.: hlaholiťšveholiťhrkútaťševeliťštebotaťšvitoriťdžavotať (hovoriť jemným, príjemným hlasom): hlaholiť, hrkútať nežným hlasom; na ulici štebocú, džavocú detispievať (spevavo hovoriť) • šepkaťšeptaťšuškaťexpr. šepotaťhovor. expr. šušotaťexpr.: šušúkaťšepoliťšipoliť (hovoriť potichu, pošepky al. tajnostkársky): dievčence si čosi šepkajú, šušocú, šepolia do uchaexpr.: šomraťšamotiťšemotiťšemoniť (potichu a nezrozumiteľne hovoriť) • expr.: hundraťmrmlaťmrmotaťmumraťbrblaťbručaťdudraťdudlať (nezreteľne hovoriť): nevieme, čo si dedko stále hundre, mrmle, dudreexpr.: huhlaťhuhňaťfufnaťchuchmaťchuchňať (hovoriť nosom): huhle, chuchme čosi nádchovým hlasomdrmoliť (nezrozumiteľne, zmätene hovoriť) • expr. habkaťjachtaťhovor. koktať (neisto, trhavo, zajakavo hovoriť): habká, jachce, kokce niečo o svojej nevineexpr.: brbtaťbrbotaťhatlaťbľabotať (chybne, nezreteľne, nesúvisle hovoriť) • expr.: táraťtrepaťtliapaťtrieskaťplieskaťbaláchaťbúchaťkvákať (nepremyslene, nemúdro a obyč. veľa al. zbytočne hovoriť): stále iba tára, trepe, kváka, ale nepomôžehrub. drístaťsubšt.: kecať • valiť: čo to drístate, keciate, valíte, veď to nie je pravdaexpr.: pliesťmotať (hovoriť bez zmyslu) • expr.: repetiťrepentiť: Čo repetí tá stará?hovor. expr.: remziťremzať (nejasne hovoriť) • hovor. expr.: ľapotaťľaptať (hovoriť nezmysly) • hovor. expr.: šepletiťtaľafatkovaťpejor. haraburdiť (hovoriť daromnice) • hovor. expr.: handrkovaťhandrboliť (hovoriť nezrozumiteľne, často cudzím jazykom)

porov. aj kričať 1

2. p. svedčiť2 2 3. p. nazývať


ničiť 1. spôsobovať veľké poškodenie, skazu • poškodzovaťkaziťznehodnocovať: ničí si zdravie fajčením; kazí hračkypustošiťdrancovaťdecimovaťplieniťruinovať: vojny pustošia, decimujú krajinudeštruovaťdevastovať: chemikálie devastujú pôdudemolovaťrúcať (ničiť stavbu): demolovali zariadenie, domyrozkladať (ničiť nejaké spoločenstvo): postupne rozkladali odbojové organizácieexpr.: nivočiťdepčiťdepsiť: dážď nivočil úroduexpr.: pľundrovaťhumpľovať

2. spôsobovať duševné utrpenie • trápiťtrýzniťsužovaťsúžiť: ničia, trápia ho výčitky svedomiamoriťdeptaťzožierať (zároveň vyčerpávať): deptá, morí ho strachexpr.: mučiťhrýzťzhrýzaťkváriťkántriťnivočiťgniaviťdrviťdepčiťdepsiťspaľovaťhumpľovať: gniavi, spaľuje ho žiarlivosť; alkohol humpľuje morálku mládeže

3. spôsobovať smrť, zánik • zabíjaťhubiťmárniť: chemické ničenie hmyzu; hubil, márnil škodcovzneškodňovaťkynožiťdorážať: dobytok dorážali na bitúnkuexpr.: kántriťrúbaťmäsiarčiťkváriť: vojsko kántrilo, rúbalo obyvateľstvo; požiar kvári horusubšt. krágľovať


páliť 1. vydávať veľmi veľké teplo • pripekaťpripaľovať: slnko páli, pripeká, pripaľujeexpr. piecťhovor.: pražiťsmažiť: letné slnko pečie; rozpálená platňa praží dookolahriať (intenzívne): radiátor veľmi hrejeopaľovať (o slnku; spôsobovať zhnednutie pokožky)

2. pri dotyku spôsobovať pálčivú bolesť • spaľovať: horúca polievka mu páli, spaľuje ústaobáraťopárať (parou al. vriacou tekutinou): obára, opára si jazyk čajomkniž. žihať (Hviezdoslav)

3. spôsobovať pocit ako pri dotyku s niečím horúcim • štípať: mráz páli, štípe lícapichať: dym pichá v očiachsvrbieťšpieť (bolestivo svrbieť): hojaca sa rana svrbí, špiebolieť (ostrou bolesťou): porezanie bolí

4. ničiť ohňom • spaľovať: páli, spaľuje suché konáre

5. vyrábať pomocou ohňa, žiaru • vypaľovať: páliť, vypaľovať keramiku

6. pripravovať oheň • zapaľovať: páliť, zapaľovať svätojánske ohnerozkladaťzažíhať: zažíhať vatry

7. p. strieľať 1 8. p. bežať 1 9. p. dvoriť


pokračovať 1. neprestať v istej činnosti al. po prerušení znovu začať vykonávať istú činnosť • postupovať: práce na novom moste úspešne pokračujú, postupujúnadväzovať: básnik nadväzuje na tvorbu svojho predchodcukonaťrobiť (podľa niečoho): v ďalšom období konali, robili podľa vopred stanovených princípov

2. neprestávať v kladnom vývine • napredovať: úspešne pokračuje, napreduje v štúdiuvyvíjať sa: situácia sa vyvíja podľa plánurobiť pokroky: v angličtine robí veľké pokrokyzdokonaľovať saprehlbovať sa (úspešne pokračovať): žiaci sa zdokonaľujú, prehlbujú v matematike

3. ležať na istom mieste ako pokračovanie niečoho • ťahať satiahnuť sa: na sever od mesta pokračujú, ťahajú sa, tiahnu sa vrchyrozprestierať sarozkladať sa: po nábreží sa rozprestiera, rozkladá nové sídliskovinúť sa (pokračovať po dĺžke): rieka sa vinie na juh


požierať prijímaním potravy ničiť (obyč. o drobných živočíchoch); spôsobovať rozklad; pren. expr. používaním, užitím vyčerpávať • žrať: škodcovia požierajú, žerú listy ovocných stromov; vtáctvo požiera hmyzzožierať: húsenice zožierajú lístierozožieraťrozkladaťrozleptávaťničiťhubiť (najmä o hrdzi): hrdza rozožiera, rozkladá, rozleptáva, ničí kovové potrubie; kyselina požiera, rozožiera, rozleptáva, hubí tkanivopohlcovaťmíňaťspotrebúvať (používaním, užitím vyčerpávať): spotrebúva veľa času; motor požiera, žerie, pohlcuje, míňa priveľa benzínu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozkladať, -á, -ajú nedok.

1. (čo) klásť, ukladať, rozmiestňovať, umiestňovať, dávať jednotlivé veci, predmety (obyč. na väčšiu plochu) vedľa seba al. na rozličné miesta: r. náčinie, riad po stole; Komorná rozkladá po izbách kvety. (Ráz.) Predavačky vyťahujú tovar, rozkladajú ho. (Kuk.)

2. rozoberať, členiť, rozdeľovať, analyzovať celok na jednotlivé čiastky, zložky: Zachytiac ostré lúče slnka, rozkladá ich na dúhové farby. (Ráz.);

chem. chemickou reakciou dávať vznik dvom al. viacerým látkam: r. organické látky, bielkoviny, potravu, r. molekuly; fyz. r. silu (sily) nahradzovať danú silu (dané sily) niekoľkými zložkami;

biol. meniť látky na jednoduchšie pôsobením mikroorganizmov a enzýmov; mat. r. vektory, r. číslo;

3. (čo) spôsobovať rozklad, rozpad, zánik niečoho, rušivo, ničivo zasahovať do vývoja niečoho, rozleptávať: baktérie rozkladajú telo;

pren. morálne rozvracať, rozleptávať, rozbíjať niečo: r. kolektív (Karv.); (Nástrahy a prekážky) rozkladajú ho (človeka) mravne a ruinujú celé rodiny. (Podj.) Životnú silu rozkladali v ňom i vnútorné boje. (Al.)

4. (čo) niečo zložené, zatvorené, stiahnuté rozťahovať, roztvárať: r. stan; Kupci rozkladajú stánky. (Žáry) Tak sa na to podívajte, na tú prasačinu! — a rozkladal noviny. (Karv.)

5. (čo) rozostierať, rozprestierať, rozťahovať do šírky: Staré jablone rozkladali svoje koruny nízko nad zemou. (Tat.) Kde rozkladať môž` údy mladé. (Hviezd.); pren. Že tak rozkladáte osídla a iste na ľudí, čo? (Ráz.) robíte intrigy.

6. (čím, zried. i čo) prudko pohybovať rukami, rozhadzovať rukami pri rozprávaní, gestikulovať: Hreščo rozprával, rozkladal rukami. (Tat.) Rozkladal energicky rukami a čosi vážne dokazoval. (Jil.) Metala sa (chorá), rozkladala ruky, mumlala čosi. (Jes-á)

7. (čo) robiť, pripravovať, chystať, zakladať oheň: r. oheň (v peci); Na samom vrchu rozkladali vojaci strážne vatry. (Štítn.)

8. trochu expr. (komu čo, o čom, so spoj. že i bezpredm.) zoširoka, podrobne rozprávať, vykladať, vysvetľovať: To vám netreba rozkladať, to sami viete. (Kuk.) Túto tému rozkladala naširoko. (Jégé) Začala rozkladať, ako sa jej vodilo. (Dobš.) Začali nám rozkladať o veľkom boji. (Tat.)

9. (čo i bezpredm.) rozoberať, rozvažovať, uvažovať, premýšľať o niečom, analyzovať: Nemala kedy rozmýšľať a rozkladať svoje postavenie. (Kuk.) „Čo sa teda stalo,“ rozkladá si ďalej, „čo?“ (Kuk.);

dok. k 1-8 rozložiť

|| rozkladať sa

1. deliť sa, rozdeľovať sa, členiť sa, rozpadať sa na jednotlivé čiastky, zložky: (Národ helénsky) sa na hlavné tri kmene rozkladal. (Štúr); chem. zlúčeniny, kyseliny, tuky sa rozkladajú; fyz. sila sa rozkladá na zložky;

2. podliehať rozpadu, rozkladu, skaze, rozpadať sa, hniť: mŕtvolný zápach rozkladajúcich sa tiel (Urb.); kyslastý zápach rozkladajúcej sa krvi (Min.);

3. rozprestierať sa, rozťahovať sa do šírky, rozpínať sa; byť umiestený, rozložený, nachádzať sa niekde: (Jabloň) rozkladala sa nad dvorom. (Jil.) Nad potokom rozkladá sa mohutné lopušie. (Ráz.) Okolo stavísk a opodiaľ po vŕškoch rozkladali sa lúky. (Vans.) Nad dedinou rozkladá sa cmiter. (Kuk.); pren. Do chyžky sa vkrádala tma a rozkladala sa najprv po kútoch. (Kuk.) Akýsi trpký posmech sa jej rozkladá po tvári. (Fig.)

4. umiestňovať, rozostavovať, rozmiestňovať svoje veci niekde; pohodlne sa usadzovať: Na trhovisku sa babky rozkladali. (Tomašč.) Vedľa richtára rozkladá sa Ibrahim. (Ráz.); pren. expr. Rozkladá sa, ako čo by dom bol už jeho (Kuk.) počína si, správa sa;

dok. rozložiť sa


rozložiť, -í, -ia dok.

1. (čo) porozkladať, poklásť, rozklásť, dať jednotlivé veci, predmety vedľa seba al. na rozličné miesta (obyč. na väčšiu plochu): r. riad; r. knihy po stole, rozložený tovar, rozložené karty;

2. (čo) niečo zložené roztiahnuť, roztvoriť, rozprestrieť: r. stánok; rozložil si svoj maliarsky rebríček (Vaj.); stojan rozložený pozdĺž pobrežia (Štítn.); mala rozložené krosná (Heč.); rozložila si dosku na miesenie (Fig.); (Generál) pri Prešove svoj tábor rozloží. (Jil.)

3. (čo) rozprestrieť, rozostrieť, roztiahnuť do šírky, rozopäť: široko r. nohy; pren. Nad dedinou noc rozložila svoje čierne krídla (Kuk.) nastala noc.

4. (čo) umiestniť, rozmiestniť: Nepravidelne je rozložených v múre jeho päť strážnych veží. (Jes-á)

5. rozčleniť, rozdeliť, analyzovať celok na jednotlivé čiastky, zložky: fyz. r. silu (sily) nahradiť danú silu (dané sily) niekoľkými zložkami; mat. r. vektor;

chem. chemickou reakciou dať vznik dvom al. viacerým látkam: r. organické látky, r. vodu na kyslík a vodík, r. kyselinu; hud. r. notu;

6. (čo) spôsobiť rozklad, rozpad, rušivo, ničivo zasiahnuť;

pren. morálne rozvrátiť, rozleptať, rozbiť: r. kolektív;

7. zried. (čím, čo) rozhodiť rukami, zagestikulovať: Takáto sedliačka, — a suseda rozložila rukami, že ako ona. (Taj.) „Akože im nedať, keď zaprosia a viem, že nemajú čo by na tej dlani,“ rozložila chudé ruky (Pôstková). (Taj.)

8. (čo) urobiť, pripraviť oheň: r. oheň na ohnisku (pod kozubom), r. vatru;

9. (komu čo i bezpredm.) zoširoka, podrobne rozpovedať, vyložiť, vysvetliť: Musí jej rozložiť, vyrozprávať všetko. (Kuk.) Mienila jej dôkladne rozložiť, ako hriešne si zahráva. (Kuk.) Samé skaly, vršiská, zem studená — rozloží Orendáš rozvažito. (Tat.);

nedok. rozkladať

|| rozložiť sa

1. umiestniť sa, rozmiestniť sa na väčšom priestore, rozostaviť sa: Vojaci rozložili sa pri Hrone. (Ráz.) Na lúke v doline rozložil sa kŕdeľ vrán. (Kuk.)

2. porozkladať si veci a pritom zaujať široký priestor: V kancelárii rozložil sa so svojimi mapami. (Tim.)

3. expr. pohodlne sa niekde usadiť, sadnúť si, uvelebiť sa, rozvaliť sa: Zapálil čibuk a rozložil sa pohodlne vo svojom kresle. (Kuk.) Stano sa rozložil na diván v spálni. (Vaj.)

4. rozprestrieť sa, roztiahnuť sa do šírky: Kdetu sa rozložil mohutný ker rozmarínu. (Kuk.); naširoko rozložený mlyn (Tim.); pren. Noc sa rozložila nad domom (Vans.) nastala noc. Na tvári Mandinej rozložil sa dobrosrdečný úsmev (Kuk.) usmiala sa.

5. rozdeliť sa, rozčleniť sa, rozpadnúť sa na jednotlivé čiastky, zložky: kyselina, zlúčenina sa rozložila;

6. podľahnúť rozpadu, rozkladu, skaze: mŕtvola sa rozložila; pren. Upätá nálada prvých maturitných dní sa dávno rozložila (Karv.) prestala, pominula;

nedok. rozkladať sa

|| rozložiť si zried. (čo) rozmyslieť si, rozvážiť si, uvážiť si, premyslieť si: Keď si všetko rozložil, tu sa mu tak ukazovalo, že letí naň škoda. (Kuk.)

rozkladať ndk
1. čo klásť, ukladať, rozmiestňovať niečo vedľa seba al. na rozličné miesta: žency neb koscy (obilie) po hrbach rozkladagj (KoB 1666); (opica) sklenicze a pohary umywa, tanyery na swe mestá rozkladá, ano y kdiss z radného domu se nawraczugem, gakssto sweho pána mne pozná (PeP 1769)
2. rozoberať, rozdeľovať na časti, zložky: deartuo: z článkůw, z audůw rozkládati (WU 1750); deartuo: po článkách rozkládam (AP 1769)
3. čo rozťahovať, roztvárať niečo zložené, stiahnuté: slepice kuratka swa zwolawa, kridla swa rozklada a (ich) proti ptakum hltawim zastawa (SP 1696); extendo: roztahugem, rozkládám (KS 1763)
4. čo rozostierať, rozprestierať, rozširovať niečo: ratolesti toho stromu wetwe rozkladagj (PoP 1723-24); slunce když wichadza, po celem a wsseckem swete swoge paprsski rozklada, tmi nočne zahana (MK 18. st)
5. čo robiť, pripravovať, chystať niečo: nech žiwe bude kniže kralowske, nech narozena knežna ma prodluženy žiwota, ano, nadto wssecko rozkladagu sa ucztlywe a poswatne ohne (SKá 18. st);
x. pren Geziss byl ten sanctus sanctorum, awssak bezbožny žide mu osidla rozkladaly (COB 17. st) robili mu intrigy
6. čo vysvetľovať, vykladať niečo: člowek tak a tak sobe predklada, gessto Bůh wssecko ginak rozklada (SP 1696); fabula: skladatel básnj a rozprawce, který rozkládá rozpráwi (WU 1750); rehólnjk nech wélmy nerozkládá swúg rozum (BlR 18. st); r. sa rozširovať sa, rozrastať sa: zrostlyna zemska čerstwye a do zelenjch ratolesti se rozklada a kwitne (KoB 1666)

Zvukové nahrávky niektorých slov

rozkladať: →speex →vorbis
degradácie sa rýchlo rozkladajú de dégradation se décomposent rapidement
ktorý sa rozkladal niekoľko qui s'arrondissait à quelques
sa rozkladá cyprusový les se dresse la cyprière

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu