rozklad, -u m.
1. rozloženie, rozkladanie, rozpadnutie na jednotlivé časti, rozpad: postupný r.; rozdvojenie je začiatok rozkladu (Jes.); Ľadnička je v stave úplného rozkladu. (Karv.); pren. Nácesta je už hotová, rozklad sa začína (Kuk.) kysnutie, kvasenie;
chem. reakcia, pri ktorej z jednej látky vznikajú dve al. viac látok: chemický r., r. zlúčenín, r. kyslíka, r. rádioaktívnych prvkov, r. dreva, pôdy, potravín; podvojný r. pri ktorom sa dve látky rozložia na zložky a tieto vzájomnou výmenou vytvoria dve nové zlúčeniny;
biol. zmena látok na jednoduchšie pôsobením mikroorganizmov al. enzýmov;
geol. chemická zmena horniny počas zvetrávania al. účinkom termálnych roztokov: r. hornín, r. živca, vápenca; fyz. r. síl nahradenie danej sily niekoľkými zložkami; mat. r. vektora (množiny);
odb. (v televízii) činnosť, pri ktorej sa obraz rozkladá na jednotlivé prvky, ktoré sa prenášajú ako elektrické signály;
2. rozpad zapríčinený hnitím: hnilobný r.; r. organických látok; r. mŕtvoly; Mrcina je už v rozklade. (Kuk.); telá znetvorené rozkladom (Pláv.);
3. nezadržateľný, postupujúci úpadok, zánik niečoho: r. buržoáznej spoločnosti, kapitalizmu, r. rímskej ríše, rakúsko-uhorskej monarchie; morálny, spoločenský, kultúrny r.; r. rodiny;
4. práv. druh opravného prostriedku;
5. poľnohosp. široká brázda vznikajúca pri orbe z okraja lánu do stredu;
rozkladový príd.: odb. r. generátor (v televízii) rozkladač; r-é zariadenie ktoré rozkladá snímaný obraz na jednotlivé prvky