rozhranie -ia s.
1. miesto tvoriace hranicu medzi 2 al. viacerými oblasťami, pomedzie: r. troch štátov; r. medzi vrchmi a rovinou
2. obdobie medzi 2 časovými úsekmi, časová hranica: r. medzi 17. a 18. storočím, r. medzi jarou a letom
3. predel medzi niečím, medzník: príchod Cyrila a Metoda je r-ím v našich dejinách
rozhranie -nia -ní s.
hranica 1. myslený rad bodov rozdeľujúci isté administratívne celky, územia: prekročiť hranice • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dvoma štátmi • kniž. pomedzie: dedina na slovensko-moravskom pomedzí • línia: demarkačná línia • arch. čierťaž • voj. slang. čiara: slúžiť na čiare
2. miesto, obdobie medzi dvoma javmi, úsekmi: veková hranica • rozhranie • rozmedzie: rozhranie, rozmedzie medzi dňom a nocou • medzník • kniž. míľnik: medzník vo vývine spoločnosti • kniž. pomedzie: byť na pomedzí života a smrti • predel • priedel: predel storočia, spoločenský priedel • psych. prah: prah vedomia
3. krajné vymedzenie niečoho: prekračovať hranice slušnosti • medza: všetko má svoje medze
4. p. stôs
rozhranie p. hranica 1, 2, zlom 2
zlom 1. náhle, prenikavé nadobudnutie iných vlastností, iného rázu: dejinný zlom vo vývine spoločnosti • obrat: obrat v myslení • zvrat: dramatický zvrat v rokovaní • prevrat: vynález znamenal prevrat v technike • zmena: nemal rád prudké zmeny • premena: premena v názoroch • kniž. prelom: prelom v zmýšľaní ľudí • kniž. ruptúra: v básnikovom vývine nastala ruptúra
2. výrazné časové rozhraničenie medzi dvoma časovými úsekmi: na zlome vekov • kniž. prelom: na prelome tisícročí • rozhranie: rozhranie medzi 16. a 17. storočím • hranica: hranica medzi letom a jeseňou • predel • priedel: predel desaťročí
3. p. trhlina
rozhranie, -ia str.
1. miesto, kde sa dotýkajú dve al. viaceré oblasti, územná hranica; pomedzie: r. medzi lesnatým a rovinatým krajom; Až keď bola pod horou na rozhraní chotára, obzrela sa. (Urbk.) Zdá sa, akoby oráč šiel po rozhraní vzduchu a zeme. (Urb.); geogr. r. vôd miesto, od ktorého všetka povrchová voda steká jedným smerom; pren. Básnik žije na rozhraní zmyslov a mysle. (Krčm.)
2. časové rozmedzie, časový medzník: na r-í (starého a nového) roku; rozhranie medzi letom a jeseňou (Šolt.); na r-í storočí; rozhranie starých a nových čias (Pláv.); Urobila to, čo robievajú dievčence na rozhraní, keď prestávajú byť deťmi, ale nie sú ešte vyspelými dievčatmi. (Fig.)
3. dôležitý, rozhodujúci, významný moment, medzník: dejinné, historické r.; r. života (Kuk.); (Povstanie) stalo sa veľkým rozhraním v našej histórii. (Hor.) Pre národnostnú históriu Uhorska rok 1870 tvorí veľké rozhranie. (Škult.)
rozhranie [-í] s miesto tvoriace hranicu medzi dvoma al. viacerými oblasťami, pomedzie: kamž tento tlapač, melhuba, zwodič odegitj strogi? Kamž na rozhranj pugde, že ho nenagdeme? (KT 1753)