rozhorčiť -rč/-i! dok. vzbudiť pocit trpkosti, krivdy, pobúriť: svojím správaním r-l otca;
nedok. rozhorčovať
// rozhorčiť sa nadobudnúť pocit trpkosti, krivdy, pobúriť sa: r. sa nad nespravodlivosťou; vyvolať r-enie;
nedok. rozhorčovať sa
rozhorčiť -čí -čia (ne)rozhorči/(ne)rozhorč! -čil -čiac -čený -čenie dok.
rozhorčiť sa -čí sa -čia sa rozhorči sa/rozhorč sa! -čil sa -čiac sa -čený -čenie sa dok.
pobúriť 1. vyvolať stav nepokoja, odporu, nesúhlasu, hnevu a pod. • znepokojiť • rozhorčiť: udalosť nás všetkých pobúrila, znepokojila, rozhorčila • rozbúriť • rozrušiť • rozochvieť: nevedno, čo tak rozbúrilo pokojnú hladinu spoločnosti • rozvíriť • rozvlniť: rozvírenie verejnej mienky • expr. pobalušiť • vyrušiť • rozčúliť • podráždiť: rozčúlilo, podráždilo nás také konanie
p. aj nahnevať
2. vyvolať hnev, rozčúlenie, nevraživosť a pod. • popudiť: pobúril, popudil proti sebe celú rodinu • pohnevať: nechcel si pohnevať matku • expr. poštvať: poštvali ho proti kolektívu • vzbúriť (vyvolať vzburu): vzbúriť baníkov proti vedeniu • expr. popchnúť: popchlo ma, keď som sa dozvedel tú nespravodlivosť • pohoršiť • rozhorčiť: pohoršilo ma správanie mládenca • iritovať: čosi ma na celom prípade iritovalo
rozčúliť sa dostať sa do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiť sa: rozčúlil sa, rozdráždil sa pri čítaní novín • rozrušiť sa • vzrušiť sa (náhle stratiť duševný pokoj): pri myšlienke na hádku sa znovu rozrušil • podráždiť sa • popudiť sa • pobúriť sa (mierne sa rozčúliť): pobúril sa nad chybami v účtoch • skypieť • vzkypieť (náhle sa rozčúliť): pri hádke vzkypel • rozhorčiť sa • roztrpčiť sa • kniž. rozhorliť sa (s pocitom krivdy): rozhorčil sa, roztrpčil sa nad nespravodlivosťou • expr.: rozzúriť sa • rozbesniť sa • rozbesnieť sa • kniž. rozjatriť sa (rozčúliť sa vo veľkej miere)
p. aj nahnevať sa
rozčúliť uviesť do prudkého citového napätia hraničiaceho s hnevom • rozdráždiť • vydráždiť: správa ho rozčúlila, rozdráždila • rozrušiť • vzrušiť (vyviesť z psychického pokoja): synovo odvrávanie ju rozrušilo; nečakaný zážitok ho vzrušil • podráždiť • popudiť • pohnevať • pobúriť (rozčúliť v menšej miere): nové nariadenia podráždili, popudili občanov • rozhorčiť • roztrpčiť • kniž. rozhorliť (vzbudiť pocit krivdy): výsmech ho rozhorčil, roztrpčil • expr.: rozzúriť • rozbesniť • rozbesnieť (rozčúliť vo veľkej miere) • kniž. zjatriť • rozjatriť: netaktné reči ju rozjatrili • hovor. expr. rozhádzať: nič ho nerozhádže • kniž. iritovať: iritovala ju nevšímavosť hostiteľky • fraz. vyviesť z konceptu/z rovnováhy/z miery • subšt. vyhecovať
rozhorčiť p. rozčúliť
rozhorčiť sa p. rozčúliť sa
rozhorčiť, -í, -ia dok. (koho) vzbudiť v niekom rozhorčenie, rozčúliť, roztrpčiť, pobúriť, rozhnevať, nahnevať: Posmešky Bauerove ju rozhorčili. (Vaj.) Pohľad na bezstarostného muža ju ešte väčšmi rozhorčil. (Hor.);
nedok. rozhorčovať, -uje, -ujú
|| rozhorčiť sa stať sa rozhorčeným, rozčúliť sa, roztrpčiť sa, pobúriť sa, rozhnevať sa (pre nespravodlivosť, krivdu, ublíženie, nespokojnosť ap.): Hlaváň sa v diskusiách s mladým lekárom vždy rozhorčil. (Vaj.) Tak som sa rozhorčil, až ma dusilo od klopania srdca. (Jes-á) Zasmeješ sa i rozhorčíš nad množstvom všelijakých jalových škriepok. (Mráz);