rozhlas -u m.
1. hromadný informačný prostriedok založený na prenášaní, vysielaní zvuku na diaľku: školský, miestny r., drôtový r.; počúvať r.; hlásili to v r-e
2. inštitúcia zabezpečujúca toto vysielanie: Slovenský r.; program bratislavského r-u;
rozhlasový príd.: (súkromná) r-á stanica; r-á hra; r. pracovník, r. orchester;
rozhlasovosť -i ž.
rozhlasový -vá -vé príd.
rozhlasový príd.
1. týkajúci sa rozhlasu, súvisiaci s rozhlasom: r-é zariadenie, r. pracovník; r. orchester hrajúci v rozhlase; r-á stanica vysielajúca program na rádiových vlnách; r. prijímač; r. voz a) s rozhlasovým zariadením; b) patriaci rozhla-su;
2. vysielaný rozhlasom: r. program, r. prejav, r-á hra; r. prenos;
3. vhodný na vysielanie v rozhlase: Sú často rozhlasovejšie dialogizované prózy než adaptované javiskové drámy. (Karv.);
rozhlasovosť, -ti ž. vlastnosť toho, čo je vhodné na vysielanie v rozhlase: r. námetu, textu (Karv.); r. hry