rozhlas, -u m.
1. komplex zariadení a prístrojov slúžiaci na (rádiotelefonické) vysielanie zpráv, umeleckého, najmä hudobného, zábavného a poučného programu: hovoriť, rečniť do r-u; vysielať (zprávy, hudbu ap.) r-om; amplión miestneho r-u; r. po drôte, drôtový r. zariadenie na prenášanie rozhlasových programov založené na princípe telefónu;
2. rádiotelefonické vysielanie (prenášanie) zpráv, umeleckých, najmä hudobných, zábavných a poučných relácií ap.: počúvať r., hlásiť niečo v r-e; domáci, bratislavský r.; moskovský r.; závodný r.; školský r. rozhlasové vysielanie pre mládež; zahraničný r., nepriateľský r.;
3. inštitúcia, ktorá toto vysielanie riadi: pracovať v r-e; Československý r.;
4. hovor. budova, v ktorej sú umiestnené rozhlasové zariadenia, v ktorej pracujú rozhlasoví pracovníci: ísť do r-u