rozhlas -u m.
1. hromadný informačný prostriedok založený na prenášaní, vysielaní zvuku na diaľku: školský, miestny r., drôtový r.; počúvať r.; hlásili to v r-e
2. inštitúcia zabezpečujúca toto vysielanie: Slovenský r.; program bratislavského r-u;
rozhlasový príd.: (súkromná) r-á stanica; r-á hra; r. pracovník, r. orchester;
rozhlasovosť -i ž.
rozhlas -su pl. N -sy m.
rádio 1. rozhlasový prijímač • rádioprijímač: tranzistorové rádio, vypnúť rádioprijímač • hovor. rozhlas • zastar. rádioaparát • hovor. tranzistor (tranzistorové rádio) • subšt. tranzistorák • tuner (rádio bez zosilňovača vo vežovej sústave)
2. p. rozhlas
rozhlas hromadný informačný prostriedok založený na vysielaní zvuku na diaľku • hovor. rádio: počúvať rozhlas, rádio; hlásilo to rádio
rozhlas, -u m.
1. komplex zariadení a prístrojov slúžiaci na (rádiotelefonické) vysielanie zpráv, umeleckého, najmä hudobného, zábavného a poučného programu: hovoriť, rečniť do r-u; vysielať (zprávy, hudbu ap.) r-om; amplión miestneho r-u; r. po drôte, drôtový r. zariadenie na prenášanie rozhlasových programov založené na princípe telefónu;
2. rádiotelefonické vysielanie (prenášanie) zpráv, umeleckých, najmä hudobných, zábavných a poučných relácií ap.: počúvať r., hlásiť niečo v r-e; domáci, bratislavský r.; moskovský r.; závodný r.; školský r. rozhlasové vysielanie pre mládež; zahraničný r., nepriateľský r.;
3. inštitúcia, ktorá toto vysielanie riadi: pracovať v r-e; Československý r.;
4. hovor. budova, v ktorej sú umiestnené rozhlasové zariadenia, v ktorej pracujú rozhlasoví pracovníci: ísť do r-u