rozdvojiť -í -a dok.
1. rozdeliť, rozčleniť na 2 časti, na dvoje, rozpoliť: r. mládež, r. štát
2. oddeliť, odlúčiť, odtrhnúť od seba: nik nás ner-í; r. bitkárov;
nedok. rozdvojovať
// rozdvojiť sa: chodník sa r-l; ich osudy sa r-li;
nedok. rozdvojovať sa
rozdvojiť -jí -ja rozdvoj! -jil -jac -jený -jenie dok.
rozdvojiť sa -jí sa -ja sa rozdvoj sa! -jil sa -jac sa -jený -jenie sa dok.
dvojiť -jí -ja dvoj! -jil -jac -jaci -jenie nedok. zried. (čo) ▶ deliť, rozdeľovať na dve časti, na dvoje; syn. rozdvojovať ▷ dok. ↗ rozdvojiť
rozčleniť členením utvoriť samostatné časti, úseky • rozdeliť: rozčleniť, rozdeliť záhradu na tri časti • rozdvojiť • rozpoliť • rozpoltiť (na dvoje): rozdvojili scénu • utriediť • roztriediť • usporiadať • diferencovať (na základe rozlíšenia): utriedila, roztriedila knihy podľa obsahu; diferencovali výrobky podľa akosti • rozčlánkovať (utvoriť články) • rozfrázovať (utvoriť frázy; o hudbe, reči)
rozdeliť sa 1. utvoriť sa vo forme častí • rozčleniť sa • rozložiť sa: sprievod sa rozdelil, rozčlenil na tri prúdy; zlúčenina sa rozložila na zložky • rozštiepiť sa • rozvetviť sa: strana sa rozštiepila na frakcie; cesta sa rozvetvila • rozdvojiť sa • rozpoliť sa • rozpoltiť sa (na dvoje): štát sa rozdvojil • rozkúskovať sa • rozdrobiť sa (na malé časti): organizácia sa rozdrobila • kniž.: rozstúpiť sa • rozostúpiť sa: verejnosť sa roz(o)stúpila do dvoch táborov • roztrhnúť sa • rozsadnúť sa (puknutím sa rozdeliť): zem sa rozsadla
2. oddeliť sa od seba • odlúčiť sa • rozísť sa: ich cesty sa rozdelili, odlúčili, rozišli na križovatke • rozlúčiť sa (o ľuďoch): manželia sa rozlúčili
3. prežiť, zužitkovať niečo spolu s niekým • podeliť sa: rozdelil sa, podelil sa s ním o posledný kus chleba; so ženou sa podelí o radosť i starosť
rozdeliť 1. delením utvoriť samostatné časti • rozčleniť: rozdelil, rozčlenil pôdu na viac častí • rozkúskovať • pokúskovať • rozdrobiť • rozobrať • rozložiť (na malé čiastky): rozkúskovali, rozdrobili pozemky; rozobral, rozložil hodinky na súčiastky • rozatomizovať • expr. rozkvákať: rozkvákal vinohrad na päť častí • distribuovať: distribuovať materiál, finančné prostriedky • rozparcelovať • nár.: roztáľovať • roztálikovať (rozdeliť pozemok): rozparcelovali bývalý veľkostatok • rozlúpiť • rozlúpnuť (rozdeliť plod s tvrdým obalom): rozlúpiť slivku, orech • predeliť • rozdvojiť • rozpoliť • rozpoltiť (na dvoje): rozdvojiť moc • roztrojiť (na trojo) • rozštvrtiť (na štvoro) • rozvetviť (rozdeliť na viac ramien): rozvetvili elektrický prúd • rozvrstviť (rozdeliť na viac vrstiev): rozvrstvili obyvateľstvo • prehradiť (rozdeliť priehradou): prehradili izbu závesom • rozhraničiť (rozdeliť hranicami): rozhraničili etapy vývinu • kniž. kategorizovať (rozdeliť na skupiny): kategorizovali žiakov do oddielov • rozkrojiť • rozrezať (rozdeliť ostrým nástrojom): rozkrojiť jabĺčko, koláč • rozkálať • rozštiepiť • expr. rozťať (násilne rozdeliť): rozštiepili, rozťali krajinu na dvoje • porozdeľovať • podeliť (postupne, viac vecí): porozdeľovali vojakov do mužstiev
2. oddeliť od seba • rozpojiť: rozdelil, rozpojil zamotané povrazy • rozdvojiť: rozdvojili bitkárov • odlúčiť • separovať • izolovať: práca ich odlúčila; separoval, izoloval zložky zlúčeniny
3. p. roztriediť 4. p. rozdať 1, 2 5. p. zadeliť 2
rozdvojiť 1. rozdeliť na dve časti • rozpoliť • rozpoltiť: rozdvojiť, rozpol(t)iť jablko, poleno • rozštiepiť: rozštiepiť kameň • expr. rozčesnúť • kniž. zried.: rozoklať • rozklesnúť: blesk rozčesol strom • rozlúpnuť (obyč. plod): rozlúpol slivku • porozdvojovať • porozlupovať (postupne, viac vecí)
2. p. rozdeliť 1, 2
rozpojiť oddeliť od seba niečo spojené • rozdeliť: rozpojili vlak; rozdelil bijúcich sa šarvancov • rozdvojiť • rozpoltiť • rozpoliť (dve osoby, veci): rozdvojili bitkárov; rozpolil reťaz • roztrhnúť • odtrhnúť (násilím): odtrhli súperov od seba • rozlepiť (niečo zlepené): rozlepil listy v knihe
dvojiť1, -í, -a nedok. bás. zried. (čo) deliť, rozdeľovať na dve časti, rozdvojovať: My spájame, čo svet dvojí. (Sládk.);
dok. rozdvojiť
|| dvojiť sa deliť sa, rozdeľovať sa na dve časti, rozdvojovať sa: cesta, rieka sa dvojí;
dok. rozdvojiť sa
rozdvojiť, -í, -a dok.
1. (čo, koho) urobiť z jedného celku dve časti, rozdeliť, rozčleniť na dve časti, napoly, na dvoje, na polovice, rozpoltiť: rozdvojenie svetového trhu; Rozdvojenie je počiatok rozkladu a zániku. (Jes.) Utvoriť dve prezídiá so zákonodarnými funkciami znamenalo by rozdvojiť najvyššiu moc. (Jes-á) Pánov toto škrie, chcú nás rozdvojiť. (Smrč.)
2. (koho) spôsobiť rozluku dvoch k sebe patriacich ľudí, odlúčiť, oddeliť, odtrhnúť jedného od druhého: Zlý osud ich rozdvojil, ich cesty sa rozchádzajú. (Tim.) Ani divná hra osudu nemohla ich rozdvojiť. (Kuk.) Spojme sa, že nás viac žiaden nerozdvojí. (J. Kráľ)
3. (koho) oddeliť, odtrhnúť, roztrhnúť od seba dvoch protivníkov, dvoch bijúcich sa, rozbrániť: Vbehla na krik do krčmy a durila svojho muža, aby ich (bitkárov) rozdvojil. (Jégé) Stáli obidvaja oproti sebe. Anča rozbehla sa k nim, že ich rozdvojí. (Min.);
nedok. rozdvojovať, -uje, -ujú
|| rozdvojiť sa
1. rozdeliť sa, rozčleniť sa na dve časti, na polovice, na dvoje, vo dvoje; roztrhnúť sa: Pred ňou tajomný závoj sa rozdvojí. (Botto) Tak sa rozdvojila dráha našich rodných druhov. (Vans.) Neďaleko nich rozdvojili sa haluze kríka a z nich vystúpila vysoká postava. (Tim.) Veseliaci sa rozdvojili, spravili medzierku až ku dverám. (Bedn.) Poblíž mňa stojaci strom sa rozdvojil (Hruš.) rozštiepil sa; pren. Vtedy tá jeho detská duša sťaby sa bola rozdvojila (Urb.) stala sa rozorvanou.
2. rozísť sa: Dvojica sa na ceste rozdvojí. (Heč.) Mnoho ráz priatelia pre jedno slovíčko navždy sa rozdvoja. (Horal);
rozdvojiť dk 1. čo (od čoho) rozdeliť, rozčleniť niečo na dve časti, na dvoje, rozpoliť niečo: (klin) naposledi gakokolwek welki trám rozdwogi (PP 1734); disjunctus: rozpogny, čo se rozpogit a rozdwogit može; diducere digitos: prsti geden odruhého (!) rozdwogjti oddeliť; milites diducere: wogáku ssyrokó rozdwogiti rozptýliť (KS 1763); wizdwihni prut a rostahni ruku twu nad morem a rozdwog ho (WS 18. st); x. pren wtom otworila se zem, peklo usta swe rozdwogilo (MiK 18. st) otvorilo, roztvorilo 2. čo zdvojiť, zdvojnásobiť niečo: conduplicare beneficum: rozdwogjti dobroďenj (KS 1763); -ovať ndk k 1: bipartio: na dwoge ďeljm, na dwe částki ďeljm, rozdwogugem (KS 1763); dissocio: rozdwogugi (CL 1777); dirimere: rozdwogowati (PD 18. st); k 2: conduplico: rozdwogugem, dwognásobnjm (KS 1763); rozdvojiť sa 1. rozdeliť sa, rozčleniť sa na dve časti, na polovice: rozdwogi-lj se dum proty sobe, nebude mocy dum ten staty (Le 1730); jaknahle Moysess more s zázračným prutem uderil, rozdwojili sa wody a staly na miste jak murowe (PrW 1780) 2. (na čo, proti komu) rozísť sa, rozdeliť sa (obyč. v názoroch): stale se rozbrog mezy farizegi a saducegi a rozdwogilo se mnostwy (Le 1730); (kacíri) geden proti druhemu se rozdwogyli (PP 1734); in duas factiones discessit civitas: na dwe částki rozdwogilo se mesto (KS 1763); -ovať sa ndk k 1: y bude-ly sa dúm nad sebú samym rozdwogowat, nemože ten dúm státi (KB 1756); discedo in duas factiones partes: rozdwogugem se (KS 1763); opona chramu sa rozdwoguge (WS 18. st)