rozdrúzgať -a dok. expr. rozbiť, rozlámať, polámať: r. nábytok, r. si nohu;
nedok. rozdrúzgavať -a
// rozdrúzgať sa: stolička sa r-la
rozdrúzgať -ga -gajú -gaj! -gal -gajúc -ganý -ganie dok.
rozdrúzgať sa -ga sa -gajú sa -gaj sa! -gal sa -gajúc sa -ganý -ganie sa dok.
drúzgať -ga -gajú -gaj! -gal -gajúc -gajúci -ganie nedok. expr. 1. (čo (čím)) ▶ násilím s praskotom rozbíjať, lámať, trieštiť: d. ľad sochorom; d. orechy zubami; Najradšej by bol vyskočil z postele, trieskal a drúzgal všetko okolo seba. [Š. Letz]; Jeleň valil sa horou, drúzgajúc haluze a konáre. [J. Horák]; pren. expr. Takýto výraz drúzga verše a slohy, zaužívané u nás niekoľko desaťročí. [M. Chorvát] 2. i drúzgať sa ▶ s praskotom sa lámať, trieštiť: ľad (sa) drúzga pod jeho ťažkým telom; Len tak drúzgali haluze pod nami, ako sme leteli [na koňoch]. [M. Figuli]; Ihličie svišťalo, korene pukali, konáre sa drúzgali. [F. Švantner] 3. (koho, čo; čím; čím o čo) ▶ údermi, nárazmi prudko zasahovať; syn. trieskať, trepať, mlátiť: d. niekoho po chrbte; d. päsťou, palicou o stôl; Drúzgal bičiskom svojho plesnivého koníka. [D. Tatarka] 4. ▶ s praskotom, buchotom padať: riad jej drúzgal na dlážku; zrelé žalude drúzgajú na zem ▷ opak. drúzgavať -va -vajú -val; dok. k 1 ↗ podrúzgať, rozdrúzgať, k 2 – 4 ↗ druzgnúť, k 2 i ↗ podrúzgať sa, k 3 i ↗ zdrúzgať
polámať 1. lámaním rozdeliť obyč. na viac častí • rozlámať: polámať, rozlámať tyčinku, suché raždie • rozlomiť • zlomiť (na dve časti): rozlomiť, zlomiť palicu • zried. prelámať • hovor. pokrušiť • nadrobiť (polámať obyč. drobením, mrvením na malé kúsky): pokrušený koláč; nadrobiť si chlieb do polievky • porozlamovať • poprelamovať (postupne, viac vecí): porozlamovať posúchy na kusy
2. zlomením, lámaním poškodiť • dolámať • zlámať: v zlosti polámal, dolámal nábytok; na lyžovačke si polámal, zlámal nohy • expr.: pochrámať • dochrámať: hračku si hneď pochrámal, dochrámal • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • roztrieskať: od zlosti rozdrúzgal, roztrieskal zlepené lietadlo
rozbiť 1. úderom, nárazom porušiť celistvosť nejakej veci • roztĺcť: rozbila, roztĺkla tanier • rozraziť: rozraziť si nos • vybiť • vytĺcť • vyraziť: vybili, vytĺkli nám oblok na aute • hovor. zabiť: zabila pohár, vajce • expr.: rozmlátiť • roztrieskať • roztrepať • roztrieštiť • rozcapartiť • rozhádzať • rozbáchať • rozbúchať • hovor. expr.: rozšvacnúť • rozcapiť • rozvaliť: rozmlátil, rozbáchal mu auto; deti rozvalili starú kôlňu • rozkopnúť (rozbiť kopnutím): rozkopol dvere • rozdrviť • dodrviť • rozdrobiť (rozbiť na drobné kúsky): rozdrvili tehly na kúsky • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • rozbombardovať: niekto rozdrúzgal, rozbombardoval plot • rozbúrať • zdemolovať (rozbiť búraním): rozbúrali, zdemolovali starú kôlňu • nár. rozklknúť (F. Hečko) • porozbíjať • potĺcť • dotĺcť • pobiť • poprebíjať • poroztĺkať • povytĺkať • povybíjať • povyrážať (postupne, viac vecí): porozbíjala, poroztĺkala už veľa fliaš • expr.: pomlátiť • poroztrepávať • potrepať • dotrepať • potrieskať • dotrieskať (postupne viac vecí): potrieskala všetok riad
2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok • rozložiť • rozrušiť • rozvrátiť: rozbiť, rozvrátiť niekomu manželstvo • zničiť • znivočiť • zruinovať: zničené, zruinované hospodárstvo • expr. roztrieštiť • kniž. rozboriť: roztrieštili, rozborili jednotu spolku • rozniesť • rozmetať • rozprášiť (zároveň rozohnať): rozmetať, rozprášiť nepriateľskú armádu
3. p. zodrať 1
rozdrúzgať p. rozbiť 1, rozdrviť 1, polámať 2
rozdrviť 1. údermi, násilím porušiť celistvosť a utvoriť drobné kúsky • podrviť • vydrviť: rozdrviť, vydrviť kamene na stavbu domu • rozbiť • roztĺcť: rozbila, roztĺkla vajcové škrupiny • rozlámať • dolámať • polámať (lámaním): rozlámané konáre • rozmliaždiť (mliaždením): stroj mu rozmliaždil nohu • zošrotovať (rozdrviť na šrot): zošrotovať obilie • expr.: rozdrúzgať • dodrúzgať • roztrieskať • roztrepať: načisto rozdrúzgal nábytok
2. p. premôcť 1
rozpadnúť sa 1. rozložiť sa na časti vplyvom dlhšieho procesu • rozsypať sa: murivo sa rozpadlo, rozsypalo • rozrúcať sa • porúcať sa • rozváľať sa • rozvaliť sa (rúcaním): most sa rozvalil • zvaliť sa • zbúrať sa • zrútiť sa • zrúcať sa • zboriť sa: stavisko sa po požiari zborilo • expr.: rozkydať sa • rozkydnúť sa: drevenica sa celkom rozkydla • odb.: zvetrať • rozvetrať (pôsobením vody, vzduchu, slnka): rozvetrané horniny • porozpadávať sa • porozpadúvať sa (postupne, jeden po druhom)
2. úderom, nárazom sa rozlámať • rozbiť sa • roztĺcť sa: váza sa rozpadla, roztĺkla na márne kúsky • hovor. roztrepať sa • expr.: rozdrúzgať sa • dodrúzgať sa • rozletieť sa • roztrieskať sa • roztrieštiť sa: všetky taniere sa už roztrepali, roztrieskali
3. p. rozložiť sa 3 4. p. rozísť sa 1
rozdrúzgať, -a, -ajú dok. expr. (čo, koho) údermi rozbiť, polámať, rozlámať, lámaním zničiť: r. niekomu hlavu, lebku; r. niečo na triesočky (Kal.); r. niečo na márne kúsky; hovor. r. niekomu (si) hnáty; Skalisko, čo im prišlo do cesty, dynamitom rozdrúzgali na šotolinu. (Karv.) Vody rozdrúzgali slabý pancier ľadu. (Laz.) Rozdrúzgal si pri automobilovej nehode ľavú nohu. (Jégé); pren. S neúprosnou nezmieriteľnosťou rozdrúzgal posledné rezervy buržoázie a kapitalizmu. (Chorv.);
nedok. rozdrúzgavať, -a, -ajú
|| rozdrúzgať sa rozbiť sa, polámať sa, rozlámať sa: Voz na posmech sveta sa rozdrúzga. (Mráz)
rozdrúzgať dk čo rozbiť, zraniť niečo: čo bi sa bolo se mnú stalo, kdibi sa baňe roďili na dube? Zapewňe bi mi boli hlawu s tak wisoka spadagic rozdrúzgali (DS 1795)