Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sss ssj hssj

rozdielny príd. majúci odlišné vlastnosti, odlišný, odchylný, odchodný, nerovnaký, op. rovnaký: r-e názory, r. vzťah k práci;

rozdielne prísl.: r. niečo hodnotiť;

rozdielnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozdielny; rozdielne prísl.; rozdielnosť ‑i ‑í ž.

rozdielny -na -ne 2. st. -nejší príd.

-ny/1042564±2221 2.16: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 183577→183499
+290
−378
štátny/5482 čierny/5551→5473
+268
−356
správny/5214 krásny/4696 pozitívny/4561 kultúrny/4451 zvláštny/4208 sociálny/3645 prázdny/3437 negatívny/3386 literárny/3026 právny/2932 konkrétny/2890 reálny/2550 súdny/2509 vážny/2417 špeciálny/2198 mimoriadny/2028 normálny/1872 vzácny/1808 aktuálny/1789 miestny/1762 minimálny/1715 mierny/1684 vládny/1632 oficiálny/1612 ideálny/1568 aktívny/1562 individuálny/1526 televízny/1464 maximálny/1343 poriadny/1338 samosprávny/1333 slávny/1329 morálny/1318 regionálny/1221 prísny/1174 sexuálny/1121 profesionálny/1082 absolútny/1074±19 nesprávny/1036 originálny/1013 folklórny/943 riadny/939 generálny/908 univerzálny/903 intenzívny/893 definitívny/892 centrálny/861 atraktívny/807 globálny/782 dokumentárny/782 efektívny/771 optimálny/770 jedálny/706 kolektívny/671 objektívny/669 populárny/640 rôzny/639 mediálny/638 prekrásny/634 unikátny/630 rozdielny/629 digitálny/627 primárny/597 subjektívny/594 federálny/575 emocionálny/572 radikálny/569 nesmierny/568 smiešny/556 intelektuálny/543 (950/62712)

iný 1. nie ten, nie taký (op. ten, tento, taký) • druhý: vyber si iného, druhého spoluhráča; priniesol iný, druhý pohárďalší (v poradí nasledujúci): po nás prídu ďalšíinakšíodlišnýodchodný: chce byť inakší, odlišný, odchodnýrozličnýrozdielnynerovnakýrôznyrozmanitýodchylný (pri porovnávaní): to sú iné, nerovnaké, rozličné, rozmanité veľkosti, číslaonaký (vo dvojici taký – onaký): jeden chce taký, druhý zas onaký klobúkalternatívny (popri tom aj iný): alternatívna možnosť riešenia

2. expr. z istého hľadiska vyhovujúcejší, dobrý • inakšílepšísúcejší: vybrali mu inú, inakšiu, lepšiu, súcejšiu ženu; stal sa z neho iný, lepší človekhovor. onakvý (iba v 2. st.): navarím onakvejšie jedlo ako ty


nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladenýroztrieštenýrozdrobenýrozkúskovanýrozbitýhovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územianesvornýnesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národovrozličnýrôznyodlišnýrozdielnyodchylnýodchodnýiný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názorydvojkoľajnýrozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnostinepevnýrozkolísanýnestályneustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť


odlišný ktorý sa odlišuje svojimi vlastnosťami (op. rovnaký, podobný) • rozličnýrozdielnyrôzny: mať na niečo odlišné, rozličné, rôzne názory; žiť v rozličných, rozdielnych častiach svetaodchylnýodchodný: robiť odchylnú, odchodnú politiku ako predchádzajúca vládanie takýnie takýto: včera si mala nie také, nie takéto šatyinýinakší (op. taký istý): riešiť úplne iné, inakšie problémy ako predtýmnie tennie ten istýdruhý (obyč. ako výsledok zámeny, zmeny): dnes je to už nie ten, nie ten istý, druhý človeknerovnakýnejednakýnerovný (pri vzájomnom porovnaní s prevahou na jednej strane): nerovnaké, nerovné životné podmienky; nerovnaké šance na výhrunezhodnýkniž. diskrepantnýodb. divergentný (op. zhodný): nezhodný, divergentný vývin organizmu v rôznych podmienkachnerovnorodýrôznorodýrozmanitýodb. heterogénny (odlišujúci sa vo svojej podstate; op. rovnorodý, homogénny): nerovnorodé, rôznorodé princípy; ľudia rozmanitých, heterogénnych pováhnerovnocennýnerovnomerný (vzájomne nevyvážený): nerovnocenné hospodárstvo; nerovnomerný pokles výroby (v dvoch republikách)cudzorodýcudzíinorodý (z iného prostredia): odlišný, cudzorodý, cudzí, inorodý prvokdiferencovaný (účelovo odlíšený): uplatňovať k jednotlivým žiakom diferencovaný prístuponakýonakvý (obyč. v dvojici taký-onaký): dnes je taký, zajtra zasa onaký; nezáleží na tom, či je taký alebo onakvýosobitnýzvláštny (úplne sa odlišujúci od iných): to je celkom osobitný, zvláštny prípadkniž. rozrôznenýkniž. zastar.: oddielnyrozchodný: on je oddielny od iných ľudí (Timrava)


odlišovať sa byť iným, inakším pri vzájomnom porovnávaní • líšiť sa: údaje sa odlišovali, líšilidiferencovať saodchyľovať sakniž. rôzniť sa: deti sa veľkosťou diferencovali; ich postoje sa odchyľovali od našich; mienky sa rôznilibyť odlišnýbyť odchodnýbyť odchylnýbyť rozdielny: nechce byť odlišný, odchodný, rozdielny od ostatných


rozdielny nezhodujúci sa s nejakým iným (op. rovnaký) • nerovnakýnerovný: žiť v rozdielnych, nerovnakých, nerovných pomeroch, podmienkachnesúhlasnýnezhodný (op. súhlasný, zhodný): nesúhlasné, nezhodné stanoviská, názoryodlišný (ktorý sa odlišuje; op. podobný): bratia sú odlišné povahyodchodnýodchylný (od nejakého): odchodný, odchylný postuprozličnýrôzny: to sú rozličné, rôzne veľkostirozmanitýiný (nie ten istý): rozmanité, iné tvary, cenykniž.: disparátnydiskrepantný


rôznorodý ktorý nie je rovnakého druhu, pôvodu; ktorý má rozličné vlastnosti, charakter a pod. (op. rovnorodý, rovnaký) • nerovnorodýnesúrodý (op. súrodý): vytvoriť sochu z rôznorodých, nerovnorodých, nesúrodých materiálovkniž. heterogénnynehomogénny (op. homogénny): heterogénna zmes, heterogénne sociálne zloženierozmanitýrozličnýzmiešanýmiešanýpestrý: rozmanité, rozličné hudobné skupiny; zmiešaný tovar; obyvateľstvo je miešané, pestrérôznyvšelijaký: názory sú rôzne; mohla si vybrať zo všelijakých kostýmovrôznotvárny: autorovo dielo je rôznotvárnenerovnaký (op. rovnaký) • odlišnýrozdielny: bratia sú nerovnaké, odlišné, rozdielne povahykniž. disparátny

p. aj odlišný; pestrý

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozdielny príd. majúci odlišné, iné vlastnosti, odchylný, odlišný, odchodný, nerovnaký; inakší, iný: r. vek; byť rozdielneho názoru, náhľadu, zmýšľania; r-e povahy, r-e pojmy, r. vkus; diametrálne r.;ľudia väčší i menší, lepší i horší, od gruntu rozdielni. (Heč.) Naozaj, hovoriť a robiťdve rozdielne veci. (Hor.) Bol i on rozdielny od svojich spoluvercov. (Kal.)

kniž. byť z dvoch rozdielnych svetov (Vaj.) mať rozličné názory, rozličné povahy ap.;

rozdielne prísl.: r. niečo hodnotiť, prejavovať sa r.; znieť r. (Tim.);

rozdielnosť, -ti ž. odlišnosť, odchylnosť, nejednotnosť

rozdielny [-diel-, -díl-] príd
1. majúci odlišné znaky, vlastnosti, odlišný, odchylný, odchodný: mak gest rozlyčzny a wssickny lystim k sobe podobny, ale hlawkamy a kwetem rozdielny (HL 17. st); sexus: prirozenost rozdjlná, mezy samcem a samicu rozdjlnost; (LU 1775); Saul a Dawid, kralowe izrahelsky, rozdilny konecz wzali (SQ 1781); kuň skrze kunsstowne skoki nic rozdjlnegssjm se nezdal bity od parip w Kastorowe regtowne škole wiučenjch (PT 1796); try stupne pritomnostj Krista Pana na tomto swete se nemagi miechatj, ale za rozdjlne powažowatj (CS 18. st)
2. všelijaký, rozličný, rozmanitý: o rozdilnjch spusobyech ssatstwa (KoB 1666); abichom vmely rozdil včinity mezi oprawdiwymy swatymy, o njch aposstol na rozdilnjch mistech swjch Epist. pisse (WO 1670); cukr rozdylny naleza se, nyektery bely y twrdy, giny myeky, nektery twrdy, sspinawy, kuchinsky (HL 17. st); diversus: wsseligaky, rozdjlny (KS 1763); kraly Artaxersesowy rozdilne dary obetowany byli od messtanuw; po rozdylnem mučeny položen gest Valtherus nahy na geden wuz, wozeny po dcelem mestě (MC 18. st)
3. oddelený, osobitný: vsaďili jsme jích (vojakov) do rozďílních komúrek, pilňú peč na ňích držíc; zvazaních (muža a ženu) do dvuch rozďílních žaláruv vsaďili, aňi to ňedopusťíc, bi panna predňe k mophtimu móhla jíťi (BR 1785)
4. rozdeľujúci, súvisiaci s delením: cesta hore gducy skrz luku zwrchu giž gmenowanu takim znamenim poznamenana a rozdylna vcžinena (ZVOLEN 1567); chotar wrssaczky od morawskeho gest odtud na ssczudlowske lazy po rozdielnu czestu (NEMŠOVÁ 1633); teyto insstansky matka rozdyilnim spusobem takowa pul sstwrtka sa dostala (SKALICA 1745); differens: rozdylny, rozďelugjcy; diametralis: rozdylná čzára, která okrúhlost na dwe stranj rozdeluge aneb rozdělit može (KS 1763)
5. práv kt. sa zúčastňuje na majetkovoprávnom vyrovnaní: strany pak patnaste toljaruw skrze Vissnousky Andrasse na auctiu danjch a s teg pričiny, že bez wedomj druhich rozdielnjch bratuw bolj dane, do otazky wzatjch, fatens nemuže wedetj, gako stranky na ten čas pristalj (MARTIN 1731); r. list, lístok, lístoček, mandát úradné písomné potvrdenie o rozdelení majetku: (domina A.) pryniesla mandat rozdielnj, bez ktereho mandatu yak predtim, tak y wčil divisio takowa dominae A. nebola odporna; rozdelili sme nasse urecžite zeme, luki a záhradi tamže w predepsaneg Bisztričzky sucze w prjtomnosti podepsanych osob podle dokonány nasseho prwsseho rozdielneho listu (TURIEC 1651; 1676); zawazek ku wihledawanj častek gistim spusobem mne zawazanjch pre gegjch bezpečnost s tehože rozdilneho listečku (ŠALGOVCE 1778); bez wssetkich potomkow w Kristu Panu zesnuleg taktež y ginač wedle successie sem prigal k rukam zwiš napsany rozdilny listek (POTOKY 1781); -e prísl k 1: (mofti) u mláďenca rozdílňe mlúwil a i panni též rozdílňe (BR 1785); wímluwnosť od wassho búcháňá gest rozďílňegssá nežli naháč od náležiťe a draze zaoďeního (BA 1789); k 2: diverse: rozdjlňe, wsseligako, mnohonásobňe, na rúzno (KS 1763); k 4: wssecky 12 kusow hory swich chotarow rozdelene su a rozdylne vcžinene (ZVOLEN 1567); -osť ž
1. odlišnosť, odchylnosť, rozdiel: rmen w trogem rozdielu se naleza a tolyko kwetem rozdielnost magy (HL 17. st); welika gest rozdilnost mezi delnikmi aneb robotnikami Kristowimy a mezi nassimi sluzebnikami aneb robotnykami (MS 1758); habet dissimilitudinem cum, et ab aliqva re: w něgakég weci od ňečeho rozdjlnost (KS 1763); pročz se geden na druheho winassame, gakobi mezi nami newim gaka welika bila rozdilnost? (SF 18. st)
2. rozličnosť, rozmanitosť: varietas: wsseligakost, rozličnost, rozdjlnost (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

rozdielny: →speex →vorbis
detí veľmi rozdielne enfants sont très différents
dvoch rozdielnych medzinárodných dohôd deux accords internationaux distincts
je rozdielny, ale tiež est différencié, mais également
ktoré veľmi rozdielne qui sont très différents
projektov veľmi rozdielne projets sont très différentes
rozdielne príjmy a výdavky différentes recettes et dépenses
dva rozdielne mechanizmy sont deux mécanismes différents
dva rozdielne úkony sont deux opérations différentes
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu