Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sss ssj hssj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
rozchádzať sa ‑a ‑ajú, rozchodiť sa ‑í ‑ia nedok.

rozchádzať sa -dza sa -dzajú sa -dzaj sa! -dzal sa -dzajúc sa -dzajúci sa -dzanie (sa) nedok.

krížiť sa 1. byť na protichodnom stanovisku, nezlučovať sa • byť v rozporekrižovať sarozchádzať sa: ich záujmy sa krížia, križujú, rozchádzajú

2. p. interferovať


rozbiehať sa 1. začínať sa pohybovať al. bežať • rozbehovať sarozbehúvať sarozbehávať sa: rozbiehal sa, rozbehoval sa s veľkou námahou

2. vzďaľovať sa od seba rozličnými smermi • rozchádzať sa: cesty sa rozbiehajú, rozchádzajúodb. divergovať (op. konvergovať)

3. p. rozprestierať sa 1


rozchádzať sa 1. smerovať na viac strán • rozchodiť sarozdeľovať sa: cesty sa rozchádzajú, rozdeľujúrozbiehať sarozbehávať sa: železnice sa rozbiehajú na všetky stranyodb. divergovať: vedecké metódy divergujúpolarizovať sa: dnes sa názory výrazne polarizujú

2. porov. rozísť sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

rozchádzať sa p. rozchodiť sa1


rozchodiť sa1, -í, -ia i rozchádzať sa, -a, -ajú nedok.

1. ísť, odchádzať jeden od druhého, z jedného miesta na rozličné strany, rozbiehať sa, rozbehávať sa (o dvoch al. viac ľuďoch): r. sa všetkými smermi; Ľud sa rozchodil, jedna časť na Hron, druhá na Bystricu a tá tretia na Handle. (Ráz.) Tak po polnoci sa spoločnosť začala rozchádzať. (Zúb.)

2. roztrácať sa, rozbiehať sa, rozliezať sa, tratiť sa, strácať súdržnosť, rozptyľovať sa, nedržať pohromade: Ľudia rozchodia sa po poli. (Šolt.) Videl, že sa mu ovce rozchádzajú a teľce že sa rozišli. (Jégé) Čím diaľ, tým viac rozchodilo sa mu víno po žilách. (Taj.) Hmla sa rozchodí. (Ráz.) Zvečera boli (hory) modrasté, akoby sa bol dym po nich rozchádzal. (Švant.)

3. mať smer, smerovať na dve al. viac strán, rozdvojovať sa, rozdeľovať sa do dvoch al. viac smerov, rozbiehať sa: chodníky sa rozchodia; Na námestí sa cesty rozchádzajú na všetky strany. (Kuk.)

ich cesty sa rozchodia, rozchádzajú nepatria spolu, musia sa rozísť;

4. (s kým, s čím i bezpredm.) odchádzať jeden od druhého, lúčiť sa; prerušovať spoločenský al. osobný styk, prestávať žiť spolu, rozvádzať sa: S biedou sa rozchodím, s žiaľom sa stretávam. (Horal) Rozchodili sa potom nekonečne dlhom rozhovore. (Tat.) S Gabou sa rozchádzam vlastne na jej žiadosť. (Jégé)

5. (bezpredm., v čom) líšiť sa, nezhodovať sa, odlišovať sa (v názoroch, v mienke ap.): naše názory, mienky, náhľady, záujmy, predstavy sa rozchádzajú; diametrálne sa r. úplne, celkom; Takým spôsobom sa dopĺňali, ale aj rozchodili. (Jégé) Svetonázorové i politicky sa rozchádzali. (Piš.)

6. zried. začínať (rýchlejšie) chodiť niekde: Čím ďalej, tým viac rozchodí sa po izbe, nazerá do kútov. (Švant.);

dok. 1, 2, 4 rozísť sa


rozísť sa, -íde, -ídu, -išiel, rozk. -íď dok.

1. (o väčšom množstve ľudí) odísť (z jedného miesta) na rozličné strany, porozchádzať sa, porozchodiť sa: V mene zákona rozíďte sa! (Fr. Kráľ) Rozišli sme sa do izbietok na spánok. (Gab.); rozídeme sa každý svojou stranou. (Hviezd.); Všetko sa rozišlo a ja som ostala v jedálni so Solanom sama. (Bedn.) Tehliari sa rozišli svetom, je to taká vandrovná chasa. (Hor.)

2. odobrať sa jeden od druhého, rozlúčiť sa: Po krátkom rozhovore sa rozišli. (Jégé) Išlo jej srdiečko odpadnúť, keď sa pred internátom rozišli. (Urb.) Rozišli sa s tým, že okolo poludnia sa nanovo pokúsia dostať do redakcie. (Urb.)

3. odísť od seba (jeden od druhého) rozličným (obyč. opačným) smerom: On sa dal hore a ja dolu. Rozišli sme sa tak navždy. (Švant.); hovor. nohy sa mi rozišli pošmykli na opačné strany; pren. Naše svety sa rozišli. Tvoj svet je denné jasnomôj nočná tma. (Vaj.)

4. roztratiť sa, poroztrácať sa naširoko, rozptýliť sa do priestoru, porozchádzať sa, porozbehávať sa, rozliezť sa (obyč. v neporiadku); rozplynúť sa: Videl, že sa mu ovce rozchádzajú a teľce sa rozišli. (Jégé) Chlapi rozišli sa po lese. (Ondr.) Tlupy zarastených chlapov rozídu sa krížom-krážom po krajine. (Urb.) Ozbrojené sily zo stredného Slovenska rozišli sa zasa po celom území. (Tat.); hmly, pary, mraky sa rozišli; dym, prach sa rozišiel; Ľudovi sa to pomaly rozišlo po údoch. (Gráf); pren. Rozišli sa mu driemoty (Kuk.) prestal driemať. Smiech rozíde sa jej po celej tvári (Tim.) naširoko sa usmeje.

5. (s kým i bezpredm.) prerušiť spoločenský al. osobný styk, prestať sa stýkať; prestať žiť spolu, rozviesť sa (najmä o snúbencoch al. o manželoch): Myslím, že som sa s tým človekom nadobe rozišiel. (Jégé) Koľkí sa rozídu pred samou svadbou. (Kuk.) Manželstvo nebolo šťastné, rozišli sa. (Bodic.)

6. hovor. odísť od seba, nechať, zanechať sa (jeden druhého), vzdialiť sa jeden od druhého: r. sa v dobrom, v zlom, po zlom, v hneve, (po) priateľsky; Rozišli sa v najlepšej zhode. (Kuk.) Priatelia sa rozišli v spore. (Tim.)

7. (s kým, s čím) nezhodnúť sa, nedohodnúť sa: V mrzutosti rozišiel sa so sestrou. (Šolt.) Rozišiel sa s kolegami, s riaditeľom a ministerstvom. (Bedn.) Nuž veď sa azda len nepobijeme. Veď to by bolo, aby sme sa rozišli. (Kuk.); hovor. spevák sa rozišiel s orchestrom nedodržal tempo orchestra;

pren. odmietnuť, zavrhnúť, opustiť niečo: K symbolizmu ho však nepriviedla vnútorná potreba, lež móda literárna, preto sa s ním ľahko rozišiel. (A. Mat.)

8. hovor. skončiť sa bez výsledku, nepodariť sa, nezdariť sa; rozpadnúť sa: Našej Žofe sa triafalo šťastie, ale veru Žofa nechcela. Nuž sa to celkom rozišlo. (Kuk.)

9. expr. rozšíriť sa, rozletieť sa: Sláva jeho mena sa rozišla po krajoch. (Al.)

10. zried. zväčšiť sa, roztiahnuť sa: Maríne pekné oči rozišli sa ešte naširšie. (Tim.);

nedoj. rozchádzať sa i rozchodiť sa

rozchádzať sa [-dz-, -z-], rozchodiť sa ndk
1. ísť, odchádzať jeden od druhého, z jedného miesta na rozličné strany, rozbiehať sa (obyč. o väčšom množstve ľudí): kdy sa pani odtud rozchazeli, ja išel sem s panom Gosztonyim i s jeho synem k Chrabranom (TOVARNÍKY 1669 RaT); čeladka mužska, ktera doma zostane, urednik pilny pozor ať da, aby sa od kaštila nikam nerozchazali, jak ve dne, tak i v noci (VRŠATEC 1683 U2); kdj se rozchodia z trhu a jarmoku kupczi a prodawaczi s dobitkem, takowe prekupovani y na cestách slobodne se muže vykonatj (B. BYSTRICA 1704); pre nastawagjcj hlad pocžjname se rozchodit (LISKOVÁ 1768)
2. odchádzať jeden od druhého, lúčiť sa: čjm wjce a dále uprimnj pritele společne zustawagj, tym težssy se potom rozžehnawagj a rozchazegj (SP 1696); digredior: odcházám, rozcházám se (KS 1763)
3. rozdvojovať sa, rozdeľovať sa: kde ten swazek se rozcházý, tehdy tu žiwot lidský zhowadilými náklonnostmi naplněn býwá (FP 1744)
4. rozptyľovať sa, rozprašovať sa, rozplývať sa: oleg nowy, w ustech chutny a nesmrduty, any trpky, swetly, usslechtyly a na ruku wloženy na ruzno rozchaczy se ssyroko (HL 17. st); discutitur: rozcháďa sa, rozháňá sa; dissipatur: rozcházá sa, rozsypuge sa, na stranu gjde; diffundor: rozpljwám sa, rozcházám sa (KS 1763)
5. o kom stávať sa známym, rozchyrovať sa, rozširovať sa, šíriť sa: y rozchazela se o nem (o Kristovi) powest po wsselikem meste teg okolnj kragine (Le 1730)


rozchodiť sa p. rozchádzať sa

rozchádzať_1 rozchádzať rozchádzať_2 rozchádzať

Zvukové nahrávky niektorých slov

rozchádzať: →speex →vorbis
dvoch zainteresovaných inštitúcií rozchádzali deux institutions concernées divergeaient

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu