rozbitý -tá -té 2. st. -tejší príd.
nejednotný ktorému chýba jednota, jednomyseľnosť, jednotnosť (op. jednotný) • nezladený: nedohodli sa, preto bol ich postup nejednotný, nezladený • roztrieštený • rozdrobený • rozkúskovaný • rozbitý • hovor. expr. rozglejený: nepriateľ ľahko porazil nejednotnú, roztrieštenú armádu; rozdrobené, rozkúskované územia • nesvorný • nesúdržný (bez svornosti, súdržnosti): bratia sú nejednotní, nesvorní v názoroch; nesúdržné spoločenstvo národov • rozličný • rôzny • odlišný • rozdielny • odchylný • odchodný • iný: mali sme o tom rozličnú, rôznu, odlišnú mienku; rozdielne, odchylné, odchodné názory • dvojkoľajný • rozdvojený (pozostávajúci z dvoch protichodných zložiek): ak sa rodičia nezhodnú, dieťa trpí dvojkoľajnou výchovou; po rozdelení právomoci došlo k rozdvojenému vedeniu spoločnosti • nepevný • rozkolísaný • nestály • neustálený (ktorý má narušenú potrebnú jednotu): nejednotné, nestále, nepevné používanie normy; treba odstrániť rozkolísanú, neustálenú výslovnosť
neucelený ktorý netvorí úplný, uzavretý celok (op. ucelený) • neúplný • nekompletný (op. celistvý): neucelená, neúplná zbierka známok; neúplné, nekompletné dielo autora • kusý • zlomkovitý • fragmentárny (predstavujúci iba časť celku; op. vyčerpávajúci): kusá, zlomkovitá správa; fragmentárna informácia o priebehu podujatia • nesúvislý • útržkovitý (s prestávkami, medzerami): neucelený, nesúvislý text; nesúvislý, útržkovitý záznam rozhovoru • nejednotný • roztrieštený • rozbitý (op. jednotný, súdržný): nejednotná autorská výpoveď; mať o niečom roztrieštený, rozbitý obraz
rozbitý p. neucelený, útržkovitý
útržkovitý majúci podobu útržku, vyznačujúci sa nesúvislosťou a neucelenosťou • úryvkovitý • nesúvislý: máločo vyrozumela z útržkovitého, úryvkovitého, nesúvislého hovoru rodičov • fragmentárny • torzovitý • zlomkovitý • kniž. úlomkovitý (ktorému chýba nejaká časť, časti): fragmentárne, torzovité literárne pamiatky; zlomkovité, úlomkovité správy • kusý • neucelený • neúplný • medzerovitý: kusé, neucelené poznámky; neúplné, medzerovité vedomosti • rozbitý
rozbitý príd.
1. roztlčený, rozlámaný (od úderu, nárazu ap.): r-é sklo, r-é okno, r-á hlava; Zrinčia okná a rozbité tabule sypú sa na zem. (Ráz.); hovor. r-á cesta neschodná, neupravená;
2. neucelený, nejednotný, rozkúskovaný, útržkovitý, nesúrodý: r. čas; r-é myšlienky (Urb.); r-á pamäť (Hor.);
3. hovor. zodratý, obdratý, roztrhaný, ošúchaný (obyč. o odeve al. o obuvi): Handry na nás rozbité, špagátmi a drôtmi pozväzované. (Fr. Kráľ); r-é gate (Jil.);
rozbitosť, -ti ž.
rozbitý príd roztlčený, rozlámaný: okno rozbyte, z mrežu železnu (M. S. JÁN 1697); applosum: o zem uderene wágco, rozbjte wágco (KS 1763); swetlica pre panuw tri okna, na kterych gezto zelezne mrize, skla do olowa, ale 4 koleczka rozbite (MOŠOVCE 1773); x. pren (človek) gak ochotňe by wúlu ginsseho z wúlu swú rozbitú wykonáwal (BlR 18. st) nesústredenú F. byť ako r. hrniec narušený: ge gako hrňec rozbity srdco blazňiweho, nemuž sobe nazbirat mudrost do ňeho (GV 1755)