Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

rozbiť -bije -bijú dok.

1. úderom, nárazom porušiť celistvosť, roztĺcť: r. šálku, tanier, okno, r. (si) nos; fyz. r. atóm; expr. r-tý čas rozkúskovaný

2. spôsobiť rozklad, porušiť ako celok, rozvrátiť: r. manželstvo, priateľstvo zradou; r. jednotu štátu;

nedok. rozbíjať -a

// rozbiť sa:

1. zrkadlo sa r-lo; r-tý krčah

2. manželstvo sa r-lo; úsilie sa r-lo stroskotalo

● dovtedy sa chodí s → krčahom po vodu, kým sa ner-je;

nedok. rozbíjať sa

rozbíjať -ja -jajú -jaj! -jal -jajúc -jajúci -janý -janie nedok.

rozbíjať sa -ja sa -jajú sa -jaj sa! -jal sa -jajúc sa -jajúci sa -janie sa nedok.

rozbiť, -bije, -bijú, -bitý, rozk. -bi dok.

1. (čo) úderom, nárazom porušiť celistvosť niečoho, pokaziť, zničiť, roztĺcť, roztrieštiť: r. sklo, hrniec, okno, r. vajce; r. (si, niekomu) hlavu, nos; r. niečo na (márne) kúsky; r. putá (Botto) oslobodiť sa; fyz. r. atóm, atómové jadro; pren.: My (sme) poznali biedu, ale rozbili (sme) ju (Bedn.) odstránili. Cengot zvončeka rozbil načisto sen a vrátil ju do skutočnosti (Hor.) prerušil, pretrhol.

2. (čo) porušiť, zničiť niečo ako celok, systém ap., spôsobiť rozklad niečoho: r. priateľstvo, manželstvo, r. spoločnosť, r. jednotu ľudu, národa; r. hniezdo kontrarevolúcie; Obec celkom rozbil Jonáš (Laz.) rozvadil ľudí. Chlapci rozbili polkruh, s výskotom a rehotom pochytali dievky y viedli ich do tanca. (Min.)

3. expr. (koho, čo) premôcť, poraziť, úplne zničiť, rozprášiť: r. armádu; Taliani nás rozbili. (Ondr.) Keby sme ich naraz prepadli, je možné, že by sme ich rozbili a našich vyslobodili. (Jégé)

4. expr. (čo) nosením, používaním, zlým zaobchádzaním roztrhať, poškodiť, zodrať: r. topánky, boty, nohavice, šaty;

5. kniž. zastar. r. stan usadiť sa, rozložiť sa, byť niekde: Kde teraz dlieš a rozbils` stany. (Hviezd.) Tu stran cesty rozbil svoj stan. (Škult.);

nedok. rozbíjať, -a, -ajú

|| rozbiť sa

1. úderom, nárazom sa rozlámať na kusy, roztĺcť sa, roztrieštiť sa, dodrúzgať sa: r. sa na kusy, na čriepky; Praštil ju (misu) o zem, takže sa rozbila na márne kusy. (Fel.)

● Dotiaľ sa chodí s krčahom po vodu, kým sa nerozbije (prísl.) riskuje sa obyč. do prvého neúspechu.

2. zničiť sa, stroskotať, zmariť sa, prekaziť sa, rozpadnúť sa: Plány sa rozbili na neprajných okolnostiach. (Vaj.) Nesmierne by ma mrzelo, keby sa na nejakom hlúpom nedorozumení malo rozbiť to, čo si všetci želáme. (Urb.) Dvorenie nadporučíka bolo prvým nárazom, ktorým rozbila sa tak skoro založená rodina. (Vaj.);

nedok. rozbíjať sa

rozbiť dk
1. čo úderom, nárazom porušiť celistvosť niečoho, zničiť, roztĺcť niečo: gestli žena ma weliku žižen, wezmy nowu tehlu, rozpal gj a mnoho kuskuow rozbj a w studeneg čisteg wode uhas a potom tu wodu studenu daweg piti (RT 17. st); (Jakub Klinčiak) truhličku rozbil a penize wibral (D. KUBÍN 1733); wipime to palene a sklenicu rozbime (KRUPINA 1743); fatens gakssto pltnyk ngekolko plty rosbyl (LIPTOV 1751-52); frangere ollas in caput alterius: rozbitj hrnce na ňečj hlawu (KS 1763); wezmy cibule za dwe priehrsstia a pokragag a smass na owčim masle a potom rozbi wajecz a tak usmaž (LR3 18. st)
F. čjm hrnecz nowý nawre, tým, až se rozbige, pachne (SiN 1678) zo zlého obyčajne nebude dobré; nebude zo psa slanina
2. koho, čo premôcť, poraziť, úplne zničiť, rozprášiť niekoho, niečo: (muži) kdiž pana dohoniti nemohli, tehda udali sa do panowich robotnikow tam kolčugicich a gich rozbili (SELEŠŤANY 1742); Belizarius, negwissy wudce wogska czisarskeho Justiniana cisare wogsko Gilimera krala wandalskeho rozbil a rozehnal (KT 1753); aciem primam perrumptere: prwnj porádek, linyu pretrhnuti, rozbiti, prerazyti (WU 1750)
3. čo rozložiť niečo, usadiť sa, byť niekde: pan general rozbil tabor uhorsky pod Pressowom (ŠARIŠ 1671); byt by y stany swe protj nam rozbili (nepriatelia), necht se neleka srdce naše (MV 1676); castra metari: leženj rozbiti, wogsko klásti, stánj rozbiti, w poli se položiti (WU 1750); Agamemnon král spatril mjsto hodne k založenj leženj, kázal stány rozbyti, baudy nowe stawety (HI 18. st); rozbíjať ndk k 1: pardalus ptak piskem orech we sskrupine rozbiga (KoB 1666); naufrago: rozbjgám hagow, lod, lámem ssyff; applodo: bigem, rozbjgám gedno o druhé; lignum cuneis scindere: drewo kljnama rozbjgati (KS 1763); (Martin) z weliku larmu krcsahe w krcsme rosbigal a skodu robil (PUKANEC 1787); -avať frekv k 1: wisse školy takowe skalge we Waze boly, na kterich dost y plte se rozbigawaly (LIPTOV 1751-52); rozbiť sa dk úderom, nárazom sa rozlámať na kusy, roztĺcť sa, roztrieštiť sa: wtom Rdza vchytiwsse krčzah, zanesl na Samuele a mezytym prj zanesseni na sťenu rozbyl se krčzah (ZVOLEN 1640); ale nádoba hliňenna, w kterég sa warilo, rozbige sa (KB 1757); kdiž sa rozbilo zrcadlo, twár čloweka w gedném každém ulomku sa wykládá nemeňeg celkem, gak w celém zrcadlu (BlR 18. st); rozbíjať sa ndk: gestly statky z lody do mora nepohaczu, lod se gim rozbiga (KoB 1666)
F. tolko hrnjecž po wodu chodý, až se rozbjga (SiN 1678) riskuje sa obyč. do prvého neúspechu